Príklady z minulosti pritom ukazujú, že spôsob, akým poslanci sudcov vyberajú, je zlý. Umožňuje totiž vládnucej garnitúre zložiť súd na svoj obraz. Výsledkom sú často spolitizované rozhodnutia, ktoré nemajú so zastupovaním ústavných práv občanov nič spoločné.
Za všetky sa dá spomenúť postup súdu v čase, keď prvá Ficova vláda prijala zjavne protiústavný zákon o vyvlastňovaní pozemkov na výstavbu diaľnic. Ústavný súd konanie tak dlho naťahoval, až to bolo mnohým ľuďom nanič, o pôdu totiž proti svojej vôli prišli.
Zákon prijali v roku 2007, dva roky trvalo, kým vôbec sudca spravodajca Milan Ľalík pripravil ústavnú sťažnosť na ďalšie prerokovanie. Vtedy mohol pozastaviť jeho účinnosť, ale neurobil tak.
Až po štyroch rokoch od prijatia zákona ústavné plénum rozhodlo, že došlo k porušeniu práv vlastníkov pôdy. Ale pre mnohých už bolo neskoro. Podľa denníka Sme sa stavby dotkli takmer 40-tisíc občanov, návrh na vyvlastnenie padol v 1 338 prípadoch. A všetky stavebné povolenia boli právoplatné.
Experti ponúkli balík opatrení, ktoré by mohli zbaviť Ústavný súd politického vplyvu
Experti ponúkli balík opatrení, ktoré by mohli zbaviť Ústavný súd politického vplyvu a predísť takýmto sporným verdiktom. Kandidáti na ústavných sudcov by sa napríklad do voľby mohli hlásiť sami. V súčasnosti totiž prechádzajú sitom politických strán. Pomohlo by tiež, aby ich volila ústavná väčšina poslancov, nestačili by iba hlasy vládnej koalície. Noví sudcovia by boli výsledkom širokej dohody medzi koalíciou a opozíciou.
Minister G. Gál však z návrhov prijal v podstate len dve menej podstatné zmeny. Určil vek potrebný pre ústavného sudcu na 45 rokov a sprísnil kvalifikačné predpoklady, takže predpisuje, aké musia mať ústavní sudcovia vzdelanie.
Minister mal mať viac odvahy, pretože jeho návrhy na nezávislosť budúceho Ústavného súdu nestačí.
