Májové rozhodnutie Ústavného súdu o zrušení Špeciálneho súdu sa zapísalo do histórie slovenskej justície ako prinajmenšom kontroverzné. Aj na stránkach TRENDU sa polemizovalo, či si pri ňom ústavní sudcovia neprisvojili viac právomocí, ako im patrí (TREND 21/2009). Ale nikto nespochybňoval, že verdikt treba rešpektovať. Lenže minulomesačné publikovanie nálezu v Zbierke zákonov ukázalo, že doslovné riadenie sa nálezom by pre chybnú formuláciu viedlo k totálnemu rozvratu právneho systému. Nateraz to vyzerá „len“ na poriadny chaos v zákonoch.

Ústavní majstri

Ústavný súd vyniesol verdikt 20. mája. Jeho podstatou bolo vymenovanie jednotlivých paragrafov zákona o Špeciálnom súde vrátane ustanovenia o jeho zriadení, ktoré sú v rozpore s ústavou chránenými princípmi. Väčšina paragrafov o Špeciálnom súde boli pritom úpravy iných súvisiacich zákonov. Napríklad Trestného poriadku či zákona o súdoch. Aj samotný nález sa teda týkal množstva iných zákonov.

Konečné uverejnenie nálezu 17. júla prinieslo prekvapenie. Ústavný súd v záverečnej časti dodal, že dňom zverejnenia nálezu v zbierke stráca účinnosť zákon o zriadení Špeciálneho súdu (teda nielen jeho vymenované časti) a tiež „súvisiace predpisy“ (teda nie vymenované časti súvisiacich predpisov). Súd tak akoby povedal, že účinnosť stráca aj celý Trestný poriadok, zákony o súdoch a sudcoch a rad iných noriem. Ak by to bola pravda, išlo by o zruinovanie základov fungovania súdnictva vrátane možnosti postihovať trestné činy. Takýto výklad čiastočne pripúšťajú advokáti. „Gramatickým výkladom by bolo možné dospieť k záveru, že súvisiace predpisy stratili účinnosť. Podľa názoru Slovenskej advokátskej komory ide o závažnú chybu vo vyhotovení rozhodnutia Ústavného sudu SR,“ reagovala hovorkyňa komory Naďa Ondrišová. S tým, že nález by sa mal radšej opraviť.

S tým, že ide o chybnú formuláciu, súhlasí aj bývalý šéf federálneho ústavného súdu, advokát Ernest Valko. Keďže však nejde o výrokovú časť nálezu, nemá mať vplyv na účinnosť zákonov, upozornil. Podobne reagoval aj samotný Ústavný súd. Jeho hovorca Jozef Skybjak povedal, že sa nechystajú vydať opravené znenie nálezu.

Všade inak

Sporná formulácia nálezu napriek tomu spôsobila problémy napríklad spoločnosti S-EPI, ktorá uverejňuje na internete konsolidované znenia právnych predpisov. „Prišli sme na problém, že nález Ústavného súdu nie je možné jednoznačne zapracovať,“ povedala riaditeľka spoločnosti Gabriela Strašíková. K aktualizovaným zneniam zákona o Špeciálnom súde a súvisiacich predpisov preto firma pripojila redakčný komentár: „V predpise nie je zapracovaný nález [Ústavného súdu o Špeciálnom súde] z dôvodu nejasne formulovaného ustanovenia o strate účinnosti dotknutých predpisov.“ Spoločnosť preto požiadala o stanovisko ministerstvo spravodlivosti.

Na ministerstvo sa s rovnakou požiadavkou obrátil i TREND. Minulý týždeň prišla nejasná odpoveď s upozornením, že úrad nemá kompetenciu vykladať zákony: „Je samozrejmé a logické, že účinnosť strácajú iba súvisiace predpisy, a teda jednotlivé ustanovenia súvisiace s predmetom, a nie celé zákony,“ uviedol hovorca Michal Jurči.

Postoj rezortu možno nepriamo vyčítať zo znení aktualizovaných zákonov na webe Jaspi – právne nezáväznej elektronickej zbierke, ktorú spravuje ministerstvo. Úradníci si nález vysvetlili tak, že ešte tento pondelok podľa internetovej verzie zákona o Špeciálnom súde neboli účinné žiadne časti predpisu. Teda ani tie, ktoré Ústavný súd nemenoval v hlavnej časti nálezu. Súvisiace predpisy, napríklad Trestný poriadok, upravilo ministerstvo podľa hlavnej časti nálezu až vyše dva týždne po jeho zverejnení.

Poslanecký príspevok

Podiel na chaose má aj parlament, ktorý hlasmi koalície i opozície odhlasoval vznik Špecializovaného trestného súdu. Ten dňom zverejnenia nálezu prebral činnosť pôvodného špeciálu. Pri zriaďovaní nového súdu sa však opomenuli ustanovenia o Špeciálnom súde, o ktorých Ústavný súd nepovedal, že sú v rozpore so základným zákonom. A teda mali ostať naďalej účinné i platné. Poslanci totiž do zákona o zriaďovaní Špecializovaného súdu nedali paragraf, ktorý by zrušil zvyšky pôvodného zákona.

Dôvetok ústavných sudcov k nálezu problém s nefunkčným pozostatkom zákona o špeciále teoreticky rieši. No ak by bol právne záväzný aj odsek mimo výrokovej časti nálezu, záväzná by mala byť aj nepresná formulácia, z ktorej vyplýva rušenie celých zákonov.

Okrem toho, Ústavný súd by mal byť viazaný návrhom. Inak povedané, nemôže označiť za protiústavnú tú časť zákona, pri ktorej to nežiadal navrhovateľ – v tomto prípade právnik skupiny vládnych poslancov. Súd sa navyše vyjadril k zrušeniu ustanovení, o ktorých ani sám nepovedal, že sú v rozpore s ústavou.

Advokátska komora síce tvrdí, že nemá vedomosť o tom, že niekto z jej členov sa chybu v náleze pokúsi využívať pri obhajobe klientov. No jej hovorkyňa dodáva, že advokát je povinný uplatňovať v záujme klienta všetko, čo uzná za prospešné.©

Pavol Kubík