Jeden zo zaujímavých štatistických efektov, ktorý priniesla kríza, je výrazný rast úspor domácností od roku 2009. Len čo Slováci pocítili ohrozenie príjmov, našli spôsoby, ako si odložiť ešte viac.
Brali si menej úverov, šetrili na energiách, prestali nakupovať niektoré spotrebné tovary, prípadne odsunuli veľké nákupy na neskôr.
Čo je zlá správa pre obchodníkov, no skvelá pre bankárov a pre investičné spoločnosti, ktoré úspory od sporiteľov prijímajú. Slovensko je v strednej a východnej Európe zaujímavý úkaz: priemerný Slovák nielenže ušetrí viac, než je zvykom u susedov. Ale jeho priemerné úspory aj celkom utešene rastú, bez ohľadu na krízu.
V roku 2013 sa však tento trend výrazne oslabí. Dôvod je jednoduchý: do štatistík sa zaratúvajú všetky dáta o súkromnom sporení, teda i odvody do druhého piliera.
Až do konca roka 2012 prúdilo do systému deväť percent z miezd zamestnancov, čo znamená vyše 800 miliónov eur ročne, teda 150 eur ročne na obyvateľa alebo vyše 260 eur ročne na pracujúceho. V porovnaní s krajinami bez povinného súkromného sporenia veľmi zaujímavý objem.
No už od roka 2013 bude táto suma menej ako polovičná. A vyššie dane a odvody spolu s neistotou na trhu práce a nulovou podporou súkromného sporenia spôsobia, že výpadok nebude mať čo nahradiť.
Ďalšie zmeny v druhom dôchodkovom pilieri definitívne zabetónujú Slovákov v konzervatívnych formách investovania. Garantovaný fond, kde istina nesmie klesnúť, bude štandardom. Len aktívni sporitelia – odhadom do 10 percent – sa rozhodnú sporiť v akciových fondoch, ktoré z dlhodobého pohľadu majú šancu zarobiť atraktívnejšie výnosy.
Zvyšok sa bude držať stratégií, ktoré nadol tlačí aktuálna situácia v eurozóne, teda nízke úrokové sadzby a vysoký záujem o bezpečné – a teda lacné štátne dlhopisy. Také investičné nastavenie však nebude mať šancu ani dorovnať infláciu tlačenú nahor cenami ropy a potravín po celoeurópskom suchu.
Podobné fundamenty platia aj v ostatných druhoch sporenia, predovšetkým krátkodobých. Pri tých dlhodobejších budú výnosy zaujímavejšie hlavne preto, že banky prahnú po dlhších zdrojoch a sú za ne klientom ochotné platiť zaujímavejšie úroky. Peniaze od akcionárov či nebodaj dlhopisových trhov sú pre bankárov výrazne drahšie.
Kto sa nebojí rizika, mal by sa poobhliadnuť po exotickejších akciách. Príťažlivé sú hlavne trhy mimo EÚ, no v jej tesnej blízkosti. Blízkosť veľkého trhu dokáže ťahať rozvíjajúce sa ekonomiky, ktoré však neťažia nové regulácie alebo záväzky podieľať sa na záchrane problematických krajín.
Typickým príkladom je Turecko, ktoré zvláda krízu síce o niečo slabším, no z hľadiska EÚ stále svižným rastom. A jeho spolupútnikmi sa stávajú krajiny bývalého Sovietskeho zväzu.
No skúsenosti správcov aktív hovoria jasne. Slováci sa do akcií nehrnú a o exotické tituly prakticky ani nezakopnú. Vyhráva u nich opatrnosť, ktorá nahráva bankám. Odlev kapitálu zo správcovských spoločností či poisťovní, ak nesmeruje do spotreby, prúdi práve k nim.
Ponúkajú chránené vklady a nízke, no isté výnosy, a na to klienti počujú, hoci za istotu platia zhoršeným prístupom k úsporám. V roku 2013 bude tento trend pokračovať, keďže prístup ku kapitálu sa nezmení a regulácia tlačí na čoraz vyššie kapitálové rezervy bánk a od budúceho roka aj poisťovní.
Kto chce naozaj nadlho investovať s vidinou zaujímavých ziskov, tu je jeden tip – realitný trh. Ten je momentálne eldorádom pre kupujúceho. Ceny padajú, ponuka je bohatá a záujemcov málo. Pre seriózneho investora ideálne podmienky.
Rýchle nárasty cien sú síce minulosťou, no dobre zvolená nehnuteľnosť má potenciál vrátiť investorovi v budúcnosti viac, než mu zobrala inflácia. Zároveň treba rátať s tým, že nehnuteľnosti štát v budúcnosti viac zaťaží daňami, keďže hlavne na Slovensku ide o najmenej zdaňovaný druh majetku.
Ilustrácia - Profimedia
