Úspešný rok slovenského turizmu? Kdeže, v zahraničí o nás takmer nevedia

Aj keď o štatistikách sa hovorí, že sú presným súčtom nepresných čísiel, to, že do slovenských hotelov prišlo v roku 2016 najviac ľudí v histórii samostatného štátu, je fakt. Premenené na čísla to bolo za prvých jedenásť mesiacov 4,6 milióna hostí zo Slovenska a zahraničia.

Aj hotelieri hovoria o dobrom roku a väčší záujem o hotely pocítili aj samotní hostia – kto si chcel objednať v prázdninových regiónoch ubytovanie na poslednú chvíľu, napríklad pred víkendom, mal často smolu. Pekné čísla však stratia nádych vynimočnosti pri pohľade za najbližšie hranice – rovnako rekordný rok mali aj všetci susedia Slovenska.

Vysvetlenie je jednoduché – ľudia sa cestovania a dovoleniek nechcú vzdať ani pri súčasnej bezpečnostnej situácii v Európe a vo svete. Menia sa len ciele, kam cestujú. Preto sa ich veľa rozhodlo tráviť dovolenku vo vlastnej alebo v susedných krajinách.

Úspešnosť krajiny ako turistickej destinácie sa vo svete určuje podľa toho, koľko ľudí do nej príde spoza hraníc. Na Slovensko našli minulý rok cestu približne dva milióny cudzincov, do Česka deväť a do Rakúska 28 miliónov ľudí. A zrazu dostáva úspešný príbeh slovenského turizmu v roku 2016 reálnejší nádych.

Neznáma krajina

Samozrejme, Česko a Rakúsko majú také atrakcie, ktoré na Slovensku chýbajú – Alpy, Viedeň, Prahu. Ale to nemôže byť jediný dôvod obrovského rozdielu v záujme. Ten je inde – o Slovensku ako o turistickej destinácii v zahraničí takmer nič nevedia.

Kto sa zaujíma o cestovanie, nájde v zahraničných médiách aj blogoch množstvo rebríčkov a odporúčaní, kam v Európe cestovať, ktoré pamiatky a atrakcie sú zaujímavé. Vždy je v nich zastúpené aj Česko a Maďarsko, v poslednom čase pribudlo Poľsko, pobaltské štáty, Rumunsko, Bulharsko. Slovensko a jeho atrakcie sme v rebríčkoch atrakcií nenašli, v zahraničných médiách sú zmienky o ňom veľmi vzácne.

Prečo? „To je len obraz toho, ako u nás na turizmus a jeho ekonomický význam nazeráme. Ani jedna vláda ho nepochopila, aj keď máme hneď vedľa u susedov príklady, aký profit prináša. Teraz sa všetci chvália, koľko ľudí k nám minulý rok prišlo. Ale ak sa prestaneme rok-dva propagovať a dávať o sebe vedieť, prírastky návštevníkov, ktorými sa teraz chválime, budú preč. Ľudia pôjdu inam a bude nám zase trvať desať rokov, než k nám možno nájdu cestu,“ konštatuje Peter Chrapčiak, majiteľ penziónu v Terchovej, jeden zo zakladateľov a bývalý riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Malá Fatra.

Hovorí, že v turizme podniká a pohybuje sa vyše dvadsať rokov a zdá sa mu, že Slovensko sa vracia v čase naspäť do 90. rokov. „Považujem to bez preháňania za tragédiu, najmä pri prírodnom a historickom potenciáli, ktorý tu máme. Podľa mňa naše možnosti nevyužívame ani na tretinu.“

Igor Kuhn (OOCR Banská Štiavnica) Zdroj: Miroslava Spodniaková

Skončili eurofondy i národný tourist board

Rozlaďuje ho, podobne ako celú turistickú brandžu, prístup Ministerstva dopravy a regionálneho rozvoja SR, pod ktoré cestovný ruch patrí. Aj k propagácii krajiny.

Najprv bolo Slovensko jediným štátom v Európe, ktorý celý svoj štátny marketing robil cez eurofondy. Po ich dočerpaní sa zistilo, že peniaze, ktoré národný tourist board – Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) – dostáva zo štátneho rozpočtu,