Úspech bez eura na reklamu

Keď si Partizánčan Marián Filo v roku 1994 otváral v rodnom meste reštauráciu, predpokladal, že v prenajatých priestoroch v priemyselnej časti mesta budú jej návštevníkmi najmä robotníci a zamestnanci okolitých firiem, ktorí sem budú chodiť na obedy. Chýr o šikovnom kuchárovi a dobrom jedle sa rýchlo rozšíril a postupne začali podnik vyhľadávať okrem zamestnancov aj ich šéfovia. A nielen z Partizánskeho, ale aj zo širokého okolia.

Skončilo sa to v kaštieli

Preto nastal čas poobzerať sa po rokoch po niečom vlastnom. Kaštieľ na kopčeku v neďalekých Čereňanoch, ktorý sa mu páčil, bol zadlžený a banky ho nechceli predať. Tak začal uvažovať o vlastnom dome, kam by reštauráciu z priemyselnej zóny presťahoval. Zrazu sa však situácia zmenila a čereňanský kaštieľ bol voľný.

Už chýbala len „maličkosť“– peniaze na rekonštrukciu. Dobré jedlo je silné médium a nie nadarmo sa hovorí, že dokáže spájať ľudí. V prípade M. Fila a jeho reštaurácie Afrodita mu pomohlo k prvému úveru. Medzi jeho hostí patril šéf úverového oddelenia jednej zo slovenských bánk a ten sa ponúkol, že mu so získaním pôžičky pomôže.

Tak si začal kuchár z Partizánskeho v Čereňanoch plniť svoj sen o vlastnom rodinnom podniku. Zrodil sa v ňom, keď pracoval tri roky v podobnom zariadení v Nemecku. Napokon si zobral úvery s dobou splácania minimálne šestnásť rokov, nad čím niektorí jeho kolegovia z brandže nechápavo doteraz krútia hlavou. Úrok bol navyše nepomerne vyšší, ako by dostal dnes.

Spočiatku sa vyskytli aj krízové situácie. Ale ako spomína M. Filo, tých hraničných nebolo až tak veľa. Vždy ich riešil spoločne s manželkou, ktorá má vo firme na starosti ekonomiku. Spoznali sa ešte predtým, než začal podnikať, „takže tomu biznisu rozumie a vie, čo znamená“.