Emisie v garáži

V roku 2008 predalo ministerstvo životného prostredia vedené nominantom SNS Jánom Chrbetom (prvá vláda R. Fica) garážovej firme Interblue Group 15 miliónov ton emisií po 5,05 eura za tonu. Firma oficiálne sídlila v americkom štáte Washington. Spoločnosť mala zároveň doplatiť jedno euro za každú tonu na takzvané zelené projekty, čo sa nestalo. Následne Interblue predala emisie Japoncom po približne osem eur za tonu. Zarobila na tom vyše 47 miliónov eur.

V roku 2010 sa ukázalo, že za garážovou firmou stáli v čase obchodu so štátom slovenskí občania blízki vtedajšej vládnej strane SNS. Podľa medzinárodných daňových pravidiel, ktoré platia aj pre Slovensko, zisk z ďalšieho predaja emisií by mohol byť zdanený na Slovensku.

„Dosiahnutý zisk sa nemusí nevyhnutne zdaniť v štáte, kde sídli spoločnosť. Záleží aj na tom, kde sa robili manažérske a obchodné rozhodnutia,“ vysvetľuje nazeranie na miesto zdanenia tax senior consultant Miroslav Demčák zo spoločnosti Deloitte Slovensko.

Slovenská finančná správa zdanenie zisku z predaja emisií už preverovala. Pre denník Sme jej zástupca v januári uviedol, že časť peňazí sa presunula z Interblue do ďalších schránkových firiem, čím sa pátranie skončilo. Daniari sa nedostali k ďalším informáciám.

Korporátne dlhopisy SPP

Ako politická objednávka sa javí aj lanská opakovaná zmena zdaňovania firemných dlhopisov. V máji sa cez novelu zákona výnosy z firemných dlhopisov vyňali zo zrážkovej dane s platnosťou od 1. júla. V júli emitovala a predala najmä západoeurópskym investorom dlhopisy za stovky miliónov eur firma SPP Infrastructure Financing sídliaca v Holandsku, dcéra SPP.

„Išlo o dlhopisy s nominálom 750 miliónov eur s čistým úrokom 3,75 percenta. Za získané peniaze o necelé dva mesiace kupuje firma dlhopisy, ktoré vydala jej sesterská spoločnosť Eustream vo výške jednej miliardy eur s úrokom 4,12  percenta. Polovica peňazí sa využije na vyplatenie ceny za SPP,“ upozornil vlani v novembri podpredseda hnutia NOVA Marcel Klimek. Ak by sa nezmenilo zdaňovanie výnosov z firemných dlhopisov, skupina SPP by najbližších sedem rokov odviedla do rozpočtu zrážkovú daň asi 23 miliónov eur.

V SPP získal vlani 49 percent a manažérsku kontrolu Energetický a průmyslový holding, vtedy spoločný podnik českej finančnej skupiny PPF, slovenskej J&T a Daniela Křetínského. Slovenský štát vlastní 51 percent.

Ministerstvo financií v odôvodnení zmeny netajilo, že ňou sleduje zvýšenie atraktivity domácich emisií pre zahraničných investorov. Emisiu Eustreamu nakúpili hlavne nemecko-rakúske a britské fondy. Využívanie cezhraničných presunov cez niektoré britské ostrovy, najmä Britské Panenské ostrovy, patrí v súčasnosti medzi tradičné schémy cezhraničnej daňovej optimalizácie.

Hoci sa od tohto roka zdaňovanie korporátnych dlhopisov čiastočne vrátilo k stavu spred júla 2013, daňová výhoda pre firemných investorov zostala. Možno ju vnímať ako zámernú medzeru, ktorou odchádzajú nezdanené peniaze zo Slovenska.

Dôvera a Penta

O desiatky miliónov eur mal prísť štát podľa exministra vnútra Daniela Lipšica konaním finančnej skupiny Penta. Začiatkom vlaňajška upozornil na účtovnú operáciu v súvislosti s kúpou súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera ďalšou poisťovňou Apollo. Obe ovládala skupina Penta. K obchodu došlo v roku 2009, za prvej vlády R. Fica.

Kúpna cena Dôvery bola oficiálne 113 miliónov eur, no znalecký odhad po ocenení poistného kmeňa zdvihol cenu na 574 miliónov. Rozdiel 461 miliónov eur označil D. Lipšic za nepeňažné plnenie, ktoré podlieha zdaneniu. Štát tým mal prísť o takmer 90 miliónov eur.

Rozdiel medzi kúpnou a skutočnou cenou si mali akcionári Dôvery – Penta a na Cypre registrovaná spoločnosť Prefto Holding Limited – zaúčtovať ako záväzok voči akcionárom. Išlo o tzv. záporný goodwill, z ktorého v roku 2009 akcionári daň neplatili. Táto povinnosť sa do legislatívy dostala až v roku 2010.

Vlani začala Finančná správa kontrolu v Dôvere. Jej závery sú však neverejné. Ako uvádza hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková, nebudú sa k celej záležitosti vyjadrovať, keďže podlieha daňovému tajomstvu.

Pátranie v minulosti by odhalilo viac podobných káuz. Nebyť ich, nemuseli by zrejme firmy od tohto roka priniesť do rozpočtu ďalších 112 miliónov eur cez daňové licencie či ostatné daňové opatrenia.

Odpoveď Penta Investments

V týždenníku TREND bol dňa 23. januára 2014 v sekcii Ekonomika, strana 25, uverejnený článok s nadpisom „Úniky s politickým krytím“. Medzi takéto „úniky“ bola zaradená aj transakcia spájania zdravotných poisťovní Dôvera a Apollo, ktorá údajne stála „štátnu kasu desiatky miliónov“ eur. 

TREND vyslovil tieto závažné obvinenia bez toho, aby oslovil dotknuté spoločnosti a bez podopretia relevantnými argumentmi, či už zo strany zodpovedných inštitúcií alebo nezávislých odborníkov. Tvrdenia redakcie sa opierajú len o rok staré vyjadrenia politika Daniela Lipšica, vyslovené v rámci politického boja o voliča. Daniel Lipšic zároveň podal v súvislosti s uvedenou transakciou podnet na príslušný daňový orgán. Nedávno ukončená daňová kontrola v Dôvere však konštatovala, že nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona či vyhýbaniu sa daňovej povinnosti. Okrem najnovších záverov daňovej kontroly sú o uvedenej transakcii k dispozícii aj kladné stanoviská audítorov, daňových expertov a viacero nezávislých právnych posudkov.

K spojeniu zdravotných poisťovní Dôvera a Apollo došlo formou predaja podniku tak, ako ho vtedajšia právna úprava regulovala.

Táto úprava umožňovala len bezodplatný prevod poistného kmeňa. Vznikol tak záporný goodwill, ktorý podľa daňových predpisov z roku 2004 nepodliehal zdaneniu. Táto daňová úprava bola prijatá druhou vládou Mikuláša Dzurindu, ktorej ministrom spravodlivosti bol práve Daniel Lipšic. K jej prijatiu teda došlo päť rokov predtým, ako sa uskutočnilo spájanie zdravotných poisťovní. Aj preto o „politickom krytí“ transakcie spájania zdravotných poisťovní Dôvera a Apollo nemožno v žiadnom prípade hovoriť.