Únia chystá veľkú plastovú revolúciu. Čo prinesie?

To si vyžiada celkom nový prístup k obalovému dizajnu produktov a budovanie recyklačných kapacít. Spotrebitelia to zrejme pocítia na vyšších cenách, ale aspoň čiastočne uľavia krajine a oceánom, ktoré už nezvládajú tony plastu absorbovať. Experti však pochybujú, či to nie je len ďalší nerealizovateľný plán z bruselskej dielne.

Veľké plány s veľkými úsporami

„Ak nezmeníme spôsob, ako vyrábame a používame plasty, do roku 2050 bude v oceánoch plávať viac plastového odpadu ako rýb,“ obhajuje novú plastovú stratégiu podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans. Konzumný život Európanov generuje každoročne 25 miliónov ton plastového odpadu, z ktorého sa podarí vyzbierať na recykláciu len zhruba tretinu. Obrovské množstvá sa v podobe mikročastíc dostávajú aj do vzduchu, vody a potravinového reťazca, čo môže mať zatiaľ nepredvídateľné následky na ľudské zdravie.

Sú tu aj nemalé finančné straty, plynúce z neschopnosti vyzbierať a druhotne spracovať túto surovinu. „Ekonomika prichádza každý rok o 95 percent hodnoty plastových obalov, čo predstavuje 105 miliárd eur,“ vyhlásil eurokomisár pre životné prostredie Karmenu Vella v rozhovore pre portál Euractiv.com. Brusel preto vo svojej stratégii avizuje revolúciu v oblasti výroby, spotreby a recyklácie plastových obalov, ktoré tvoria najväčšiu časť plastového odpadu.

Predstava úplnej recyklácie všetkých fólií, PET fliaš a ďalších syntetických obalov má vytvoriť nové cirkulujúce plastové hospodárstvo. „Bude to veľká príležitosť pre európsky priemysel, ktorý sa môže na tomto poli stať globálnym lídrom v nových technológiách a materiáloch,“ hovorí podpredseda Európskej komisie Jyrki Katainen.

Stratégia EÚ si vyžiada nový prístup k obalovému dizajnu a budovanie recyklačných kapacít

Ako konkrétne sa bude napĺňať cieľ, aby všetky obaly do roku 2030 boli zrecyklovateľné, ešte nie je známe. Je však niekoľko možností – od úplného zákazu niektorých obalov, cez ich zaťaženie zvýšenými poplatkami až po finančné zvýhodnenie nových materiálov, ktoré sa ľahšie druhotne spracúvajú.

Najťažšie časy zrejme čakajú pomerne rozšírené kompozitné obaly, ktoré sú zložené z dvoch alebo viacerých vrstiev plastu, papiera či hliníka. Bežne sa do nich balia najrôznejšie keksíky, oriešky, káva, čipsy, ale patria sem aj tetrapaky na mlieko a škatule na džúsy.

Sú to nepriehľadné obaly, ktoré zabezpečujú potravine ideálnu ochranu, ale – ako potvrdzuje Peter Krasnec zo spoločnosti AVE SK odpadové hospodárstvo – sú takmer nerecyklovateľné a najčastejšie končia v spaľovniach.

„Nie som si istý, či definitívne zmiznú z trhu, ale je predpoklad, že sa na ne zavedie vyššia ekologická daň. To sa výrazne dotkne výrobcov aj používateľov týchto obalov. Podľa môjho odhadu sa ich cena môže takto zvýšiť aj o sto percent,“ dodáva P. Krasnec. To už môže byť citeľné zdraženie najmä pri potravinách, lebo cena obalu často tvorí aj viac ako polovicu finálnej ceny produktu.

Výrazné zdraženie alebo úplný zákaz sa zrejme dotkne aj