Únia chce viac pomáhať firmám, no byrokraciu často sama prináša

Komisia chce podnikateľom pomôcť sériou akčných opatrení – presadením nižších nákladov na registráciu firmy, lepším prístupom k finančným zdrojom, priaznivejšími pravidlami výberu DPH či lepšou informovanosťou podnikateľov o predpisoch cez digitálne kanály. Reportér TRENDU sledoval podujatie na mieste, od prítomných podnikateľov však počul skôr ponosy na zaťažujúcu administratívu.

Nejde to dokopy

„Nikdy som nemala trpezlivosť uchádzať sa o európske granty. Je to veľmi byrokratický proces. Samozrejme, konanie na úrovni Európskej únie musí byť komplexné, ale pokiaľ ide o start-upy a podnikanie, kde všetko musí byť rýchle a flexibilné, to nejde dokopy,“ hovorí rumunská podnikateľka Stefanie Drugová, ktorá na podujatí prezentovala projekt HacKIDemia.

Jej technické vzdelávanie detí formou hry absolvovalo za pol roka vyše desaťtisíc chlapcov a dievčat v šiestich krajinách sveta. „Za ten čas by som zrejme nemala ani schválený projekt,“ hodnotí S. Drugová možnosť podpory z eurofondov. Projekt mladej Rumunky je jedným z vyše päťdesiatich projektov, ktoré mali na podujatí v Luxemburgu inšpirovať a povzbudiť zástupcov z členských krajín únie, aby podporovali podnikanie.

Slovensko reprezentovala aj cyklokuriérska služba Švihaj Šuhaj. „Malých a stredných podnikateľov na Slovensku najviac trápi množstvo byrokracie. Ide napríklad o výkazy, ktoré musia posielať krížom-krážom, lebo štátna správa nie je skoordinovaná. Alebo sú to povinnosti, ktoré musia plniť kvôli predpisom o bezpečnosti pri práci, o ochrane pred požiarmi či o pracovnej zdravotnej službe.

Načo to ja ako jediný zamestnanec svojej firmy, navyše pracujúci v coworkingovom centre, musím robiť?“ pýta sa zástupca firmy Vladimír Sloboda. Práve Európska komisia pritom zaviedla smernicu, podľa ktorej sú povinné zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu aj firmy s jediným zamestnancom. „Je to nezmysel, ktorý teraz musí napĺňať každý členský štát,“ hovorí V. Sloboda.

Oblaky a realita

Nový plán pomoci počíta aj s bojom proti byrokratickej záťaži. Aj zástupcovia Európskej komisie si už totiž všimli, že administratívne procedúry sú niekedy natoľko dlhé, že dokážu priviesť firmy až k platobnej neschopnosti. „Chceme identifikovať, čo malé a stredné podniky potrebujú od Európskej únie,“ dodáva eurokomisárka E. Bieńkowská. Smernice, v ktorých majú byť zohľadnené spomínané zámery, zatiaľ nemajú konkrétne znenie.

Človek, ktorý pozná slovenskú realitu, však musí mať pre podobné vyjadrenia veľkú dávku trpezlivosti. Netreba rozvádzať prirodzený rozpor medzi pozíciou komisie, ktorá sa živí reguláciami, a podnikateľmi, ktorým regulácie komplikujú prácu. Ani chladný postoj slovenskej vlády k podnikateľom a trhovému prostrediu.

Stačí sa pozrieť, ako sa dnes darí európskym programom na podporu malých a stredných podnikov na Slovensku. Brusel posiela peniaze najmä cez program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ktorý má pod palcom rezort hospodárstva.

Z celkového balíka 970 miliónov eur Slovensko za deväť rokov vyčerpalo sotva