Umývačka na psie labky: Praktický nápad od detského start-upu

Handrička do ruky, jedna labka, druhá, tretia, štvrtá... Trvá to dlho, ostávajú po tom mokré uteráky a špinavé ruky. Existuje aj druhá možnosť: položíte psíka do špeciálnej vaničky, ktorá mu labky vyumýva a vysuší, pričom špinavá voda bezpečne odtečie do zásobníka. Na prvý pohľad užitočná vecička sa volá WashDog. A vymyslela ju partia desaťročných deciek z košickej základnej školy Park Angelinum.

Aby nebolo neskoro

WashDog bol jedným z trinástich tímov, ktoré sa prepracovali do júnového finále programu iKid organizovaného konzultačnou spoločnosťou KPMG. Program, v ktorom „i“ znamená Innovative, trvá šesť mesiacov a je určený pre žiakov a žiačky základných škôl a osemročných gymnázií na Slovensku vo veku od desať do štrnásť rokov.

Podobnosť záverečnej prehliadky detských vynálezov s podujatím StartupAwards.sk nie je náhodná. Autorom projektu iKid je riadiaci partner KPMG Kenneth Ryan, známy v slovenskom start-upovom svete ako evanjelizátor start-upového myslenia, mentor a anjelský investor. „Som presvedčený, že treba podporovať mladých ľudí v tom, aby sa snažili konštruktívne zlepšovať existujúci stav vecí. Začať s tým na univerzite však môže byť neskoro,“ vysvetľuje svoju motiváciu.

Zdroj: KPMG

Tento rok prebehol iKid po štvrtýkrát. Doteraz sa doň zapojilo 250 detí z jedenástich škôl, ktoré prišli s 1 700 nápadmi na podnikanie a vyrobili 44 funkčných prototypov. Samé nevšedné a praktické pomôcky. Okrem umývačky psích labiek to bol napríklad vyhrievaný vešiak, samoobslužný stojan pre cyklistov, nabíjačka batérie v mobile využívajúca pohyb používateľa alebo multifunkčný peračník. Vlani zasa iKid vyhral tím zo Základnej školy Rudolfa Dilonga v Trstenej, ktorý vymyslel inteligentnú termosku s indukčným ohrevom, ktorá v nastavený čas sama zovrie vodu a vylúhuje čaj.

O level vyššie

Program iKid je do detailu prepracovaný a ukazuje, ako možno pomocou zážitkového vzdelávania a školy hrou v deťoch vzbudiť záujem o inovácie a podnikanie. Tímy štyroch až šiestich detí počas polročného turnusu prechádzajú rovnakými etapami vývoja ako klasické „dospelácke“ start-upy. Najprv brainstormujú nápady, ktorými – ako vidieť – chcú riešiť problémy a výzvy, s ktorými sa stretávajú.

Napríklad studená vetrovka alebo neporiadok na lavici v triede. „Snažili sme sa vytvoriť niečo na každodenné použitie. Náš tím sa nazýva Level up, lebo chceme z praktických vecí spraviť niečo o level vyššie,“ uvádza Erik z partie, ktorá prišla s vyhrievaným vešiakom.

V ďalšej fáze deti v rámci prieskumu trhu pre svoje vynálezy hľadajú a identifikujú zákazníkov. Nasleduje stavba prototypu, pri ktorej sa k slovu dostávajú aj manuálne zručnosti. Potom deti uvažujú nad marketingom svojho produktu, jeho prezentovaním pred klientmi a potenciálnymi investormi. Učia sa pojmy ako úspora nákladov, konkurenčná výhoda, rast výnosov alebo návratnosť investície.

Detské start-upy v tom, samozrejme, nie sú samy. Vedú ich učitelia, ale inak ako v bežnom školskom prostredí. „Učiteľ tím koordinuje, má prehľad, do ktorej fázy vstupuje, koľko by sa jej mal venovať. Ale nehovorí deťom, čo majú robiť. Skôr im kladie otázky, aby deti mali pocit, že na to prišli samy,“ hovorí projektová manažérka KPMG Karin Stankayová.

Deti absolvujú aj workshopy s mentormi z reálneho biznisu a exkurzie do podnikov, kde takisto môžu čerpať inšpiráciu a motiváciu. Počas štyroch ročníkov takto iKidu pomohlo vyše osemdesiat firiem a podnikateľov. Víťazný tím okrem výletu do mekky európskeho IT priemyslu Írska čaká aj prezentácia na decembrovom podujatí StartupAwards.Sk.

Zdroj: KPMG

Na vlastnej koži

Záujem detí o iKid je podľa usporiadateľov veľký. Na niektorých školách sa vytvorí toľko tímov, že súťažia už len o účasť v programe. Okrem toho, viacero škôl sa v jednotlivých ročníkoch opakuje. „Keď si to niekto vyskúša, stáva sa, že si to chce zopakovať,“ hovorí K. Stankayová.

Deťom neprekáža, že podľa pravidiel nemôžu do nového ročníka ísť s rovnakým tímom alebo nápadom ako v tom predošlom. Skrátka sa nanovo vyskladajú inak. Čím iKid deti zaujal, nie je ťažké uhádnuť: veď predsa rady objavujú, sú vynaliezavé, bezprostredné a s inováciami odmalička vyrastajú.

Učitelia, ktorých TREND oslovil, si iKid a jeho organizátorov pochvaľujú. „Umožňujú deťom zažiť podnikanie na vlastnej koži a ukazujú im novú dimenziu učenia a získavania skúseností,“ myslí si Ľubomír Rehák zo Základnej školy Rudolfa Dilonga v Trstenej. Tohtoročný iKid bol preňho už druhý. Vlani viedol tím Faravej, ktorý vymyslel multimediálnu školskú lavicu, tento rok zasa LevelUp.

S tým, že iKid bude pre deti užitočný, do programu vstupovala aj Monika Haščáková z košického Park Angelina, ktorej tím zabodoval s vaničkou na psie labky. Hovorí, že sama k podnikaniu osobný vzťah nemá a aj inovácie vníma len ako konzument. Ale keď si preštudovala materiály o iKide, povedala si, že v tom vidí pre deti iba samé pozitíva: „Že to, čo sa naučia, bude pre ne prínosom a čímsi, na čom môžu v budúcnosti stavať.“

Ľ. Rehák pridáva konkrétnu skúsenosť: „Žiaci musia využívať vedomosti z viacerých predmetov, čo je veľmi dôležité pre vývoj ich osobnosti.“ Pri rysovaní nápadov sa im zídu znalosti matematiky, pri tvorbe modelu prototypu zasa využijú to, čo pochytili na výtvarnej výchove. A zručnosti z technických prác si prídu na svoje pri zostrojovaní výrobku.

Zdroj: KPMG

Samostatnejší aj v škole

Príbeh tímu WashDog ukazuje, že v súboji kreativity nemusí byť mladý vek nevýhodou. „Boli sme najmladší tím na Slovensku – šiesti desaťroční štvrtáci – a aj preto som mala pocit, že do finále sa možno ani neprepracujeme,“ spomína M. Haščáková. Neodradilo ju to. Povedala si, že aj keby sa deťom nepodarilo zostrojiť aspoň čiastočne funkčný prototyp, aj tak by to bola pre nich perfektná skúsenosť.

Decká však učiteľku prekvapili. Na brainstormingu chrlili jeden návrh za druhým, každý svojím spôsobom originálny, hodnotí učiteľka. „Keď si na prvom workshope vybrali, že sa budú venovať prístroju na čistenie psích labiek, nevedela som si predstaviť, ako by to mohli zvládnuť,“ dodáva. Jej samej najprv napadlo, že by mali nájsť firmu, ktorá vyrába prístroje, ako sú masážne vaničky na nohy, a požiadať ju o pomoc.

Deti zvládnu viac, ak im nevnucujete vlastné predstavy riešenia problému

Deti na to šli inak. Dokázali prístroj zostrojiť sami. Z vecí, ktoré sa dajú bežne nakúpiť v hobbymarkete, ako je plastová škatuľa alebo vodovodná rúrka. Decká mysleli aj na detaily. Že napríklad dno vaničky musí byť dierované, aby psík počas umývania nestál vo vode. „Deti zvládnu viac, ak sa nesnažíte urobiť ťažkú prácu za nich a nevnucujete im vlastné predstavy riešenia problému,“ sumarizuje M. Haščáková jedno z najdôležitejších usmernení mentora Stanleyho Máchu z firmy StardustConcepts.

Zdroj: KPMG

Ľ. Rehák zasa na svojich zverencoch vyzdvihuje tímového ducha. „Dokázali výborne spolupracovať, rozdelili si úlohy a každý mal určitú zodpovednosť,“ vysvetľuje. Najviac ho však potešilo, že žiaci, ktorí sa v predošlom ročníku do súťaže zapojili, boli v ďalšom školskom roku samostatnejší a veľmi zodpovední pri plnení úloh na vyučovaní.

Ako sa budú projekty z iKidu posúvať ďalej, či si raz v obchode alebo e-shope naozaj kúpite WashDog alebo Coat Hanger, ťažko povedať. Ale to ani v tomto programe nie je rozhodujúce. „Cieľom je zasiať semienko podnikania, nie rozvíjať konkrétny projekt,“ podotýka K. Ryan. Čo z toho semienka vyrastie, to sa podľa neho ukáže o desať rokov. Ale prísľuby sú solídne: „Keď chodíme po školách, vidíme pozitívny vplyv už len v tom, že deti z predchádzajúcich ročníkov pomáhajú kamarátom z nových tímov.“

Sľubná budúcnosť sa črtá aj samotnému programu iKid. Tento rok podľa vzoru zo Slovenska prebehol prvý ročník v Česku. A K. Stankayová spomína záujem z ďalších krajín, ako je Veľká Británia či USA. Víziou je veľké medzinárodné finále, v ktorom by sa stretli detské start-upy z celého sveta.

Zdroj: KPMG

Ľahšie, ako sa zdá

Slovenské školstvo je už dlhšie pod paľbou kritiky, že nestíha tempo moderného sveta a nevie žiakov a študentov pripraviť do reálneho života. Riešenie znie vcelku triviálne: menej nabifľovaných faktov, viac kreativity. Čo si o tom myslia učitelia z programu iKid? Čo by pomohlo, aby boli deti v školách viac vedené k inováciám a podnikaniu?

M. Haščáková hovorí, že učitelia by mali zabudnúť na svoju klasickú rolu, zadefinovanú dakedy v minulom storočí. „Vtedy bol učiteľ tým, kto ponúkal informácie a vedomosti. Dnes si deti vyhľadajú informáciu skôr, ako ju my vylovíme z pamäti,“ dodáva.

Podľa nej treba deti učiť myslieť a konať samostatne, viesť ich k tímovej spolupráci, tvorivosti a vzbudzovať v nich záujem dokázať niečo jedinečné: „Je to ľahšie, ako som predpokladala.“ Hovorí, že na základných školách síce zatiaľ nevidí pôdu pre nové predmety, ktoré by ťahali deti k podnikaniu a inováciám, ale učitelia majú veľké pole pôsobnosti v existujúcich predmetoch.

Zdroj: Ja Slovensko

Jeden z receptov, ako na to, ponúka Ľ. Rehák. So žiakmi na občianskej výchove robieva projekt Moja firma, v rámci ktorého sa počas celého roka učia podnikať. Žiaci vytvárajú názov firmy, logo, reklamu a, samozrejme, aj výrobky, ktoré sa potom snažia predať na vianočných či veľkonočných trhoch. „Problém nastane vždy kvôli tomu, že hodín, na ktorých sa niečomu podobnému môžeme venovať, je málo. Často sa to nestihne tak, ako by si to všetci predstavovali,“ dodáva učiteľ.

Čo radí start-upový mentor Kenneth Ryan? Učenie by podľa neho mala byť zábava. Užitočné sú tiež inšpiratívne podnikateľské príbehy, ktoré by deti mohli nasledovať. Dôležité je naučiť deti riešiť problémy. A viesť ich k tomu, aby sa vedeli poučiť z neúspechu a aby po ňom dokázali opäť prísť s niečím novým.