Umierame zbytočne. Ako bojovať proti tichým a pomalým zabijakom

Ignorovanie stále rastúceho počtu dlhodobo chorých má vplyv tak na životy ľudí, ako aj na verejné financie. Ako zaznelo na tohtoročnom kongrese Prague International Health Summit, chronické ochorenia pohltia v európskych krajinách desať až 15 percent HDP. „Približne 92 percent úmrtí v Európe je v dôsledku chronických neinfekčných ochorení,“ varovala Anne Staehr Johansenová z expertného tímu Svetovej zdravotníckej organizácie.

Jedenásťtisíc zbytočných úmrtí

Hrozivá je aj najnovšia štatistika Eurostatu, ktorá rovnako udáva chronické choroby ako najčastejšiu príčinu predčasných úmrtí. Až tretina potenciálne odvrátiteľných sa podľa nej týka choroby srdca. Zbytočne umierajú aj onkologickí pacienti. A na Slovensku oveľa častejšie ako v iných krajinách.

Správa Eurostatu zaradila v rebríčku zbytočných úmrtí v Európskej únii Slovensko na štvrtú priečku od konca. Takmer polovica úmrtí bola zbytočných a dalo sa im zabrániť. V konkrétnych číslach – vzhľadom na súčasné poznatky a technológie v medicíne mohlo viac ako jedenásťtisíc Slovákov ešte žiť.

Domáci odborníci majú na tento stav rôzne zdôvodnenia. Pre niektorých je to odraz slovenského zdravotníctva, poznačeného rozkrádaním. Podľa iných za to môžu omyly zdravotníckych pracovníkov, zanedbanie zdravotnej starostlivosti, ale napríklad aj absentujúce guidelines, teda postupy, ako pri konkrétnych diagnózach liečiť pacientov.

Na úspech preventívnych programov treba vedieť, ako motivovať, ale aj to, koho

92 % úmrtí v Európe spôsobujú chronické neinfekčné ochorenia

V správe Eurostatu sa uvádza, že predčasným úmrtiam sa dalo predísť optimálnou kvalitou zdravotnej starostlivosti. „Pojem zbytočné úmrtia je širší. Zahŕňa úmrtia, ktoré by nevznikli, ak by zásahy v oblasti verejného zdravotníctva boli zamerané na širšie determinanty verejného zdravia, ako sú správanie a životný štýl, sociálno-ekonomické postavenie a environmentálne faktory,“ píše sa v správe.

Zmena návykov pacienta

Cieľom Svetovej zdravotníckej organizácie je počet predčasných úmrtí znížiť o 25 percent do roku 2025. V poslednej správe predpovedá, že sa to zrejme splniť nepodarí. Čo robiť, aby sa tieto predpoklady nenaplnili?

Podľa odborníkov, ktorí prednášali na pražskej konferencii, je dôležité zamerať sa na zmenu zdravotných systémov a politík verejného zdravia. No rovnako aj na edukáciu populácie, ako sa o seba efektívnejšie starať. Podľa niektorých štúdií totiž až 80 percent úspechu závisí od motivácie pacienta zapojiť sa do liečby. Ak sa v tomto smere preto nepohneme, následky chronických ochorení nezmiernime, znelo v Prahe.

„Nikto si nerobí ilúzie, že presvedčíme celú populáciu zo dňa na deň, aby sa starala o svoje zdravie, ale keď si uvedomíme, že obrovskú cenu má aj oddialenie chronických ochorení, tak každý obrátený na lepší spôsob života má obrovskú cenu. Nielen vzhľadom na jeho vlastné zdravie, ale aj na náklady zdravotného systému,“ povedal hlavný organizátor konferencie Pavel Hroboň.

Niektoré krajiny už začali vytvárať a napĺňať programy, ktorých cieľom je zastaviť alebo aspoň spomaliť rast počtu chronikov. Vo Veľkej Británii majú napríklad program prevencie obezity. V rámci neho poskytujú interaktívne kurzy zamerané na zdravú výživu, distribuujú náučné detské časopisy. Nadviazali spoluprácu so školami aj všeobecnými lekármi, s ktorými spoločne pracujú na zmene životného štýlu obyvateľstva. Športové centrá prepojili so školami, ktoré otvorili aj počas víkendov, aby v nich mohli ľudia športovať.

Zapojenie komunity

Na pomoc si v Británii prizvali aj veľký obchodný reťazec, ktorý poskytol informácie o tom, aké majú Briti stravovacie návyky. Vyplynulo, že nákupné košíky plnia nezdravým jedlom najčastejšie chudobné rodiny s malými deťmi. Zmeniť sa to pokúsili tým, že od pokladní dali preč sladkosti a upravili aj usporiadanie regálov tak, aby sladené nápoje neboli malým deťom na dosah. „V obchodoch sme robili propagácie o zdravých potravinách, snažili sme sa ľudí nalákať do sekcie ovocia a zeleniny, robili sme kurzy varenia,“ doplnila bývalá predsedníčka Diabetes UK Barbara Youngová.

V Mexiku zasiahla v boji proti obezite a jej následkom priamo vláda. Zaviedla daň z cukru. V krajine bola totiž vysoká spotreba sladených nápojov a zápasili s veľkým počtom diabetikov, hlavne medzi mladými ľuďmi. Vďaka zdaneniu za rok v Mexiku poklesla spotreba sladkých limonád o 12 percent.

Rovnaké opatrenie – zdanenie sladených nápojov – čaká aj obyvateľov Veľkej Británie a Juhoafrickej republiky. V prvom prípade s účinnosťou od apríla 2018, v druhom od apríla budúceho roka. Susedné Maďarsko má už od roku 2011 daň nielen na nápoje s vysokým obsahom cukru, ale aj na mastné potraviny, pravdaže, s výnimkou tradičných špecialít. 

Faktory ovplyvňujúce zdravie
(%)

Starostlivosť o zamestnancov

V susednom Česku sa do boja za lepší životný štýl pustili zase firmy. Automobilka Škoda Auto má hneď niekoľko preventívnych programov, ktorých cieľom je udržať si zdravú pracovnú silu do čo najvyššieho veku. „Omnoho lacnejšie je investovať do prevencie ako následne do prijímania ľudí od personálnej agentúry,“ povedal Jiří Prokop zo spoločnosti Škoda Auto.

Svojim zamestnancom tak umožňujú raz ročne