Umenie spája s biznisom a plní si sny

Tridsaťdvaročný Milosh je výborným príkladom toho, ako si môže človek poháňaný vášňou, kontinuálnou detailnou prácou a zmysluplným spájaním ľudí naplniť ambiciózne sny.

Jedným z jeho posledných projektov je napríklad slovenská vetva medzinárodného festivalu filmov o móde Fashion Film Festival ASVOFF. Ten sa koná už desať rokov v Paríži, pričom koncom apríla zavítali snímky z tohto projektu práve vďaka M. Harajdovi debutovo aj do bratislavského Auparku. TREND tak aktuálne prináša ucelenejší príbeh tohto kreatívneho producenta ako prvý.

Všetko odštartovala univerzita

Pôvodne chcel ísť študovať psychológiu, napokon však vyhrala žurnalistika. Prijali ho na vysokú školu na Slovensku aj v Spojenom kráľovstve. Na londýnskej University of Bedfordshire mohol novinárčinu navyše študovať v kombinácii s marketingom a médiami, a tak bolo jeho rozhodnutie jednoznačné. Spočiatku si v Londýne pripadal ako emigrant odkázaný len sám na seba, keďže pred dvanástimi rokmi ešte neboli sociálne siete také rozvinuté ako v súčasnosti.

Módna kritička Diane Pernet navštívila Bratislavu v apríli 2019. Zdroj: bvlgari

Po roku však Milosh zistil, že atmosféra britskej metropoly mu nie je úplne po chuti. Od detstva mal, naopak, blízky vzťah k španielčine. Zo Spojeného kráľovstva preto odišiel na ročný výmenný študijný pobyt do Barcelony, kde popri škole praxoval aj v rôznych marketingových a reklamných agentúrach. Jeho oblasťou bol najmä módny public relations a klientmi napríklad hudobná stanica MTV, Rolls-Royce či módna značka Custo Barcelona.

K umeniu mal M. Harajda blízko vždy. Ako tínedžer koncom deväťdesiatych rokov obdivoval v televízii vizuálne expresívne videoklipy Davida LaChapella, ktoré tento umelec režíroval pre Whitney Huston, Eltona Johna, Amy Winehouse, Christinu Aquilera, Jennifer Lopez, Mariah Carey či Mobyho.

Svoju diplomovú prácu preto venoval práve tomuto extravagantnému multižánrovému artistovi, v ktorého fotografickej tvorbe našiel odkazy nielen na Sandra Botticelliho, ale aj na Bibliu. Z Londýna sa skontaktoval s jeho produkčným tímom, ktorý mu s Davidom zabezpečil stretnutie. Rozhovor s ním potom využil nielen v diplomovej práci, ale zároveň ho uverejnil aj v jednom slovenskom lifestylovom mesačníku.