Dôvodov, prečo to tak stále nie je, aj keď turistická brandža zamestnáva na Slovensku viac ľudí, ako napríklad automobilový priemysel, a produkuje nemalé hodnoty, je množstvo. Veľakrát o nich písal aj TREND. Pristavme sa teraz pri tých, o ktorých sa až tak často nehovorí.
Hoci aj o tom, že odvetvie samo sa nevie chváliť svojimi úspechmi. Nevie ani efektívne lobovať. Klinec po hlavičke udrel jeden z rečníkov na konferencii. Ľudia, ktorí v turizme pracujú a podnikajú, povedal, vedia, že toto odvetvie sa má zaradiť medzi priority našej ekonomiky. Tak ako je to v okolitých krajinách a ako to odporúča aj OECD. Lenže o tom, že tou prioritou má byť, musia vedieť aj tí ostatní, ktorí v turizme nepracujú.
Ako to dosiahnuť? Napríklad chváliť sa tým, čo sa robí a čo sa podarí. Na konferencii niekoľkokrát zaznelo, že s chválením sa majú Slováci problém – na všetkých úrovniach. To sa tu jednoducho nenosí. Bojíme sa pochváliť kolegu, zamestnanca a už vôbec nie pochváliť sa tým, čo sa nám podarilo. Nevieme sa „predať“. V Česku vedia polovičný úspech predať päťkrát lepšie ako my celý, konštatoval Bohuš Hlavatý, šéf Tatry Mountain Resorts. Firmy, ktorá pôsobí nielen na Slovensku, ale aj v Česku, takže to vie porovnať.
Ale vlastne nemusíme chodiť po inšpiráciu ani do Česka. Príklady máme aj doma, v štátnych organizáciách. Tie samy seba pochváliť vedia. Keď je dobrý rok a návštevnosť Slovenska rastie, ako to bolo v roku 2015, počúvame od ich vedení samé chvály, ako sa nám (samozrejme, aj ich zásluhou) darí. A keď je rok zlý, ako to bolo predvlani, tak to je vinou nepresných štatistík...
Takže ak turistická brandža chce, aby štát a jeho vedenie brali v nasledujúcich rokoch cestovný ruch vážne alebo aspoň vážnejšie, musí sa naučiť prezentovať hlasnejšie to, čo sa podarilo. A nie je toho málo. Treba hovoriť pri každej vhodnej príležitosti o tom, aký reálny vplyv má turizmus na zamestnanosť, pretože bude vždy zamestnávať veľa ľudí. A nedá sa odsťahovať do zahraničia ako iné fabriky. Sektor pritom funguje bez investičných stimulov, bez daňových prázdnin či dotácií na pracovné miesto.
Druhá, ale nie menej dôležitá vec je vedieť ťahať za jeden povraz. V tom sme my Slováci asi rovnako „šikovní“ ako v chválení sa. Spolupráca nám ide ešte stále dosť ťažko. Bez silnej brandžovej organizácie, ktorá bude rešpektovaným partnerom ministerstiev, sa v riešení problémov, ktoré podnikateľov a vôbec ľudí činných v slovenskom turizme trápia, veľmi nepohneme. Ak sa bude stále každý hrať na svojom väčšom alebo menšom piesočku, pôjde to tak ako doteraz – raz lepšie, raz horšie, len na podmienky sa bude stále rovnako nadávať.
