V slovenskom prostredí má v rámci kontextu tém Cage/hudba/obraz jasné a nezastupiteľné miesto jediná osobnosť – Milan Adamčiak. Ešte v 60. rokoch ho ako konzervatoristu zaujalo hnutie Novej hudby, Fluxusu a tvorba Johna Cagea. Jeho tvorba zahŕňa experimentálnu vizuálnu poéziu a hudobno-priestorové projekty, je jedným z dôležitých predstaviteľov akčného umenia, happeningu, zaoberal sa aj musique concréte či elektroakustickými kompozíciami. V jeho diele sú prítomné aj vplyvy vedných odborov ako matematika, jazykoveda, sémiotika. Koniec koncov sám je vyštudovaný muzikológ. Jeho aktivity v rámci umenia akcie a konceptu vrcholili na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia, potom sa sťahuje do dobrovoľného ústrania, aby sa na konci 80. rokov na scénu vrátil prostredníctvom založenia Transmusic.com a SNEHU – Spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu, ktorú založil spolu s P. Machajdíkom a M. Murinom. A ak hovoríme o roku Johna Cagea, práve Milan Adamčiak prispel k tomu, že sa v roku 1992 na pôde SNG uskutočnila jedna z posledných Cageových verejných prezentácií. M. Adamčiak je už svojím založením, podobne ako jeho kolegovia Cage a Grygar, bytostným intermediálnym tvorcom a experimentátorom. Ako hovorí Michal Murin: „Jeho tvorba, umelecké a organizačné iniciatívy i jeho vlastný život sa stali v slovenskom dejepise umenia predobrazom alternatívneho postoja k umeleckej práci a životu vôbec.“Že energia, talent a nasadenie nie sú často v súlade s ocenením spoločnosti, dokazuje aj pokračovanie príbehu Milana Adamčiaka. Až v posledných rokoch sa jeho osobný a umelecký prínos začínajú opäť zhodnocovať. Jeho najnovšie diela bolo možné vidieť napríklad aj na nedávnej výstave iniciovanej bratislavským združením Tranzit, kam priniesol výsledky svojej spolupráce s mladými výtvarníkmi M. Maťátkom a Z. Sabovou.
