Nie župy, ale kraje
Reforma verejnej správy po voľbách 1998 mala zmeniť charakter štátu. Kompetencie zo štátnych úradov sa mali preniesť na samosprávne orgány, ktoré si zvolia občania. Reforma mala vrátiť samospráve jej zmysel – aby aj správcovia vyšších územných celkov skladali účty občanom, a nie vládnym a straníckym náčelníkom. Prvý kabinet Mikuláša Dzurindu to dal do vládneho programu aj preto, lebo to žiadala Európska únia.
Známu skutočnosť, že naši ľudia majú silnú väzbu nielen na miesto svojho narodenia a bydliska, ale že sa identifikujú aj so svojím prirodzeným regiónom, splnomocnenec vlády Viktor Nižňanský zohľadnil v návrhu územnosprávneho členenia republiky. Navrhol, aby sa Slovensko rozdelilo na 16 prirodzených regiónov. Napriek tomu vláda v júni 2000 prijala uznesenie, že republika sa rozdelí na 12 častí. Nebolo to optimálne, ale stále ešte vcelku prijateľné riešenie.
Za zriadenie 12 žúp hlasovali všetci ministri Slovenskej demokratickej koalície (SDK), Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Strany občianskeho porozumenia (SOP) i jeden minister Strany maďarskej koalície (SMK). Parlament však namiesto 12 žúp v roku 2001 rozhodol, že sa zriadi osem samosprávnych krajov. Bolo to meritórne zlé rozhodnutie, ktoré malo rýdzo politické dôvody.
Reorganizácia, nie reforma
Keď v lete roku 2000 vláda odhlasovala, že sa má republika rozdeliť na 12 žúp, svoju zhodu nevyjadrila v legislatívnom návrhu, ktorý poslala do parlamentu, ale otvorila nový spor. Spôsobila to strana Bélu Bugára, ktorá žiadala, aby sa okresy Komárno, Dunajská Streda, Galanta, Šaľa, Nové Zámky a Levice spojili v jednej župe.
Spor posmelil SDĽ a SOP, aby spochybnili, či riešenie s 12 župami je najlepšie. Vzápätí sa zhodli, že osem krajov je lepší variant, lebo v takom prípade komárňanská župa vzniknúť nemôže. V tejto situácii SMK zo svojej požiadavky vycúvala – súhlasila s pôvodným návrhom bez komárňanskej župy. Lenže už bolo neskoro.
Dve vládne strany (SOP a SDĽ) sa postavili striktne proti župnému modelu. Ich poslanci spolu s opozičnými hlasmi Mečiarovho HZDS i s podporou jediného poslanca Smeru (Roberta Fica) prehlasovali „zvyšok“ koalície, čím zariadili, že z toho, čo malo byť pôvodne zásadnou reformou, sa stala len ďalšia dočasná reorganizácia.
Voľby predsedu a poslancov samosprávneho kraja sú len nominálne voľbami regionálnymi, pretože to, čo v roku 2002 vzniklo, nemá s prirodzenými regiónmi nič spoločné. Spišiaci, Zemplínčania, Gemerčania a Záhoráci „svoj“ región vôbec nedostali, pričom Šariš, Orava, Liptov, Turiec a Novohrad boli začlenené do neprirodzených územných celkov. Fakt, že samosprávne kraje boli a sú len umelé administratívne útvary, je len časť biedy. Jej druhou časťou je, že reorganizácia zastala na pol ceste.
Nie je toho dosť
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
