Umelá inteligencia už klope na dvere

Známy skeptik profesor Stephen Hawking mu vzápätí kontroval: „Bude to nepochybne najdôležitejšia udalosť. Otázkou len je, či pôjde o to najlepšie alebo najhoršie, čo sa ľudstvu mohlo stať.“

Profesor S. Hawking už viackrát verejne vyhlásil, že AI môže znamenať koniec ľudskej rasy. Ak stroje získajú schopnosť ďalej sa zdokonaľovať, dôjde k explózii inteligencie a človek sa ako zaostalá bytosť ocitne na druhej koľaji. Do početného okruhu skeptikov patria aj viacerí známi technologickí lídri ako Bill Gates či Elon Musk, zakladateľ firiem SpaceX a Tesla.

Čo je inteligencia?

Pri pohľade na aktuálny stav AI sú tieto diskusie len čisto akademické. Ako upozorňuje Martin Peniak, mladý slovenský vedec pôsobiaci v Londýne, napriek všetkému úsiliu „ani tie najinteligentnejšie roboty súčasnosti nedosahujú inteligenciu švába“.

Umelá inteligencia je naozaj len v začiatkoch. Strojom chýba to najdôležitejšie: schopnosť samostatne sa zorientovať v nových situáciách, nájsť komplexné vzory, určiť pravidelnosti, čosi, čo nie je len náhodný prvok. A ak uznajú za vhodné, získané poznatky potom využiť pri hľadaní nových, lepších riešení, ale aj v úplne nových neznámych prostrediach.

S inteligenciou teda súvisí abstraktné myslenie, logické uvažovanie, predstavivosť, slobodná vôľa... A, samozrejme, uvedomenie si a poznanie seba samého. Počítač dnes z databáz „vygeneruje“ obraz v psychodelickom štýle alebo poskladá milostnú báseň, no netuší, že je umelec. V dielach nevyjadruje stav svojej mysle.

Veľkým hitom je deep learning, vrhajú sa naň všetci od startupov po giganty ako Google či Facebook

Učenie strojov

Svet IT napriek tomu prežíva v súčasnosti ošiaľ AI. Podľa spoločnosti Gartner, ktorá analyzuje trhové nadšenie, aj v budúcom roku budú na vrchole očakávaní technológie spojené s umelou inteligenciou. Úsilie sa koncentruje najmä na autonómne autá a do ich vývoja sa pustili všetky veľké automobilky i vedecké pracoviská.

Za dnešným pokrokom v umelej inteligencie stojí technológia machine learning (strojové učenie). Mnoho odborníkov verí, že to je cesta, ako umelú inteligenciu posunúť k vyššej méte – naučiť počítače „rozmýšľať“ bez nutnosti explicitne ich naprogramovať. Ďalší o tom pochybujú. Machine learning pracuje skôr na mechanickom princípe: vidím objekt, v databáze zistím, že je to strom, smrek, ako sa ohýba vo vetre... Poznatok je uložený a nabudúce viem, o čo ide. Jednotlivé informácie potom dokážem prehadzovať a kombinovať. Ide síce o zložité operácie, no od myslenia to má ďaleko.

Prienik k neurónovým sieťam

Ľudský mozog, naopak, nepracuje len podľa mechanických princípov. Myslenie, reč, plánovanie i pocity sídlia v čelovom laloku neokortexu, evolučne najmladšej časti mozgu. Za učenie zodpovedajú tzv. neurónové jednotky, tvorené približne stovkou nervových buniek. K interakciám medzi nimi dochádza cez synaptické spojenia, ktoré vznikajú na základe skúsenosti a cvičenia.

Nebiologická inteligencia sa teraz pokúša neurónové jednotky