Vlani odbehla trasu z Košíc do Bratislavy za jedenásť dní. Tento rok zasa v máji v hroznom počasí za 16 dní prebehla najdlhšiu slovenskú turistickú trasu Cestu hrdinov SNP, ktorá meria 770 kilometrov a vedie z Dukly na Devín pri Bratislave s celkovým prevýšením 31-tisíc metrov.

Aby nebehala bezcieľne ako Forrest Gump, spojila beh s výzvou na sociálnej sieti Instagram, kde má vyše 40-tisíc fanúšikov. Cez GPS tracker mohli sledovať, kde sa práve nachádza, a zároveň si mohli „adoptovať“ kilometre za peniaze. Kým Lenka dobehla na Devín, vyzbierala 8 200 eur, ktoré venuje na zážitkovú terapiu onkologicky chorých detí.

Ultramaratóny behávate dva roky a trénujete každý deň. Ako ste na tom zdravotne pri takom intenzívnom športovaní?

Čím dlhšie sa behu – a športu vo všeobecnosti – venujem, tým intenzívnejšie som to začala riešiť. Zo začiatku som si myslela, že stačí behať, to je všetko. Samozrejme, že aj mňa všeličo pobolievalo, ale potom som zmenila prístup. Dnes už pravidelne chodievam k fyzioterapeutovi, s ktorým riešim každú maličkosť.

Veľmi mi pomáhajú kompenzačné cvičenia, pretože každý z nás má na tele niečo slabšie, niektoré svaly sú skrátené a iné oslabené. Fyzioterapeuta som mala na telefóne aj počas behu SNP a zavolala som mu, keď ma niečo bolelo. Chodievam zároveň na športové masáže, čo považujem za absolútny zázrak.

Venujete sa aj plávaniu, posilňovaniu, extrémnej turistike v horách. Potrebujete pri intenzívnom behaní na istý čas prepnúť? 

V poslednom období som začala plávať. Je úplne jedno, ako sa človek hýbe, podstatné je len to, aby sa vôbec hýbal. Navyše, do veľkej miery sa na behanie dá natrénovať v iných športoch. Preto cvičím a posilňujem predovšetkým stred tela, teda vnútorné svaly v bruchu.

Čím mám pevnejší stred tela, tým menej trpia ostatné časti a nemusíte telo pri behu až tak „ťahať“ chrbticou. Odvtedy, ako som sa začala okrem behania venovať iným športom, pociťujem obrovský rozdiel. Po odbehnutí sto kilometrov som dnes schopná chodiť, čo som predtým nebola. Stovka ma odrovnala tak, že som od bolesti nemohla ani spať.

Ultramaratónkyňa: Nehľadám fyzické, ale emočné hranice

Zdroj: Archív L. Vacvalovej

Kedy už fyzička nerozhoduje

V čom je ultramaratón špecifický? S obyčajným maratónom sa nedá porovnať?

Keď niekomu poviete, že bežíte sto kilometrov v rámci ultramaratónu, tak si predstaví bežca na maratóne, ktorý beží 42 kilometrov v kuse. Lenže tento princíp aspoň v trailovom ultramaratóne nefunguje, ak nepatríte medzi elitných bežcov. Bežný ultramaratónec z kopca zbieha, do kopca len kráča. Ľudia to možno nevedia, ale ja veľkú časť pretekov strávim rýchlou chôdzou do kopcov. Ultramaratón závisí od techniky, s akou sa po rôznom teréne pohybujete. Ja behávam po teréne s paličkami, čo je obrovská úspora energie. 

V máji ste odbehli Cestu hrdinov SNP. Dá sa na takúto túru nejako pripraviť?

Trasa bola jasná na začiatku, a tak som kopce nemohla svojvoľne obchádzať. Vopred som vedela rozpis jednotlivých úsekov, aké sú dlhé a aké majú prevýšenie. Vedela som, že v Nízkych Tatrách má byť zlé počasie so snežením. Čo som netušila, že sneh bude aj na mnohých ďalších kopcoch.

V prvých dňoch musíte dbať na to, aby ste sa neuštvali. Platí to hlavne vtedy, keď máte pocit, že vládzete a zvládli by ste v pohode aj viac. Keď som dobiehala v prvý deň do obce Zborov v okrese Bardejov, tak som mala energiu pokračovať. Lenže ak by som behala ďalej, zrejme by sa mi na druhý deň ťažšie rozbiehalo.

Ultramaratónkyňa: Nehľadám fyzické, ale emočné hranice

Na hrebeňoch Nízkych Tatier Zdroj: Archív L. Vacvalovej

Je fyzická kondícia základom úspechu?

Áno, ale len do istej miery. Potom je to skôr o hlave a verte mi, je to obrovský boj. Fyzická kondička je už nepodstatná. 

Čo bola pre vás podstatnejšia informácia, keď vás na ďalší deň čakal nový úsek – vzdialenosť alebo prevýšenie?

Pre psychiku je fajn, keď si na konci dňa poviete, že ste zvládli napríklad 60 kilometrov. Keď si spomeniem, ako sme v Nízkych Tatrách prechádzali päť kilometrov asi tri hodiny a prešliapavali si stopu v hlbokom snehu, tak to bolo veľmi náročné na psychiku.

Takže nielen vzdialenosť, ale aj prevýšenie je dôležité, hoci s odstupom času sa na náročnosť terénu opäť pozerám inak. Keď som nedávno bežala stovku v Krkonošiach a zistila som, že prevýšenie na celom úseku má byť „len“ 3 600 metrov, tak som si vravela, že je to úplná pohoda, veď je to skoro po rovine.

V minulosti ste prebehli z Košíc do Bratislavy po ceste. Aký je rozdiel medzi behom po asfalte a v lese?

Je to obrovský rozdiel.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa