Ultra trail: pri desiatkach kilometrov behov relaxujú manažéri aj ľudia od pásu

„Na to, aby som to vôbec prežil, som začal pravidelne behať. Nakoniec to dopadlo tak, že nevyhral ani jeden, dobehli sme spoločne, ale zistil som, že behanie ma baví a pomáha mi odbúravať stres z práce v americkej korporácii, kde som vtedy pôsobil,“ spomína na bežecké začiatky M. Kamendy, v „civile“ vedúci oddelenia/manažér nadzemnej infraštruktúry (Department Manager) vo firme, ktorá sa zaoberá hĺbkovým vŕtaním a frézovaním pomocou plazmy.

Dodáva, že hoci v detstve a mladosti aktívne športoval, po odchode na vysokú školu so športom prestal a opäť začal ako 36-ročný spomínanou stávkou, „keď sa ručička na váhe začala povážlivo posúvať smerom doprava“.

Zdroj: Archív Martina Urbaníka

Postupne skúsil svoj prvý polmaratón, a keď ten dopadol dobre, začal trénovať na prvý maratón. S úsmevom hovorí, že ten až tak dobre nedopadol, posledné kilometre preňho boli utrpením, hoci dobehol. „Som metodický človek, tak som skúmal, čo som v príprave robil zle, keď ostatní bežci vyzerali v cieli oveľa sviežejšie ako ja. Niektoré veci som zmenil a pri druhom maratóne, ktorý som bežal v Košiciach, som sa cítil oveľa lepšie,“ spomína.

Možno by aj zostal pri behaní maratónov, keby nebol v roku 2014 na dovolenke v Chamonix práve v čase, keď sa tam konali najprestížnejšie svetové ultratrailové preteky – Ultra Trail du Mont Blanc, teda beh okolo Mont Blancu.

„V živote som o ultra traile nepočul, ale atmosféra, ktorá tam vládla, si ma úplne podmanila. Navyše kombinácia vytrvalostného behu a hôr, kde sa tieto behy robia, ma veľmi oslovila, tak som začal zisťovať, ako sa dá na také podujatie dostať,“ spomína.

Marián Kamendy na Ultra Traile Lavaredo v Dolomitoch 2017 Zdroj: Archív Martina Urbaníka

Zistil, že na slávny beh do Álp sa musí kvalifikovať účasťou a splnením časových limitov na domácich ultra trailoch. Okrem toho človek musí mať aj šťastie, lebo ešte ho musia spomedzi prihlásených vylosovať.

Od siedmich bežcov k dvom stovkám

M. Kamendymu sa podarilo kvalifikovať na beh, ktorý má 170 kilometrov a bežci zdolávajú 10 000-metrové prevýšenie hneď na prvý pokus (prevýšenie sa v tomto prípade nerovná rozdielu najvyššieho a najnižšieho bodu trate, počíta sa inak).

Nebolo to bezbolestné. Hneď pri svojom prvom ultra traile zistil, že napriek tréningu behať po ceste a po horách sú dve rozdielne veci, a posledných 10 kilometrov viac-menej odkráčal. Ale aj tak sa mu tento typ behu zapáčil. Pri iných kvalifikačných pretekoch, Behu hrebeňom Nízkych Tatier, si vytkol členok, ale túžba získať body do Chamonix bola taká silná, že 36 kilometrov išiel s boľavou nohou a body získal.

Marián Kamendy na ultra traile v Dolomitoch pri trojici skalných štítov Tre Cime Zdroj: Archív Martina Urbaníka

Medzičasom sa beh okolo Mont Blancu a ďalší populárny beh – Lavaredo Ultra Trail v talianskych Dolomitoch stali jeho obľúbenými, bežal ich opakovane. Keď sa ho pýtame, či má podobného favorita aj medzi slovenskými diaľkovými behmi, veľmi neváha a spomenie Štefánik Trail.

Beh, ktorý vznikol na počesť Milana Rastislava Štefánika a vedie po Štefánikovej magistrále po hrebeni Malých Karpát. Začína sa pri mohyle na Bradle a končí sa pri soche M. R. Štefánika na rovnomennom námestí v Bratislave. Bežci musia prekonať vzdialenosť 140 kilometrov a prevýšenie vyše 5 000 metrov hore a, samozrejme, toľko isto dolu. Tým najrýchlejším sa to podarí zhruba za 17 hodín. Časový limit, dokedy treba celú trasu zdolať, je 31,5 hodiny.

Zakladateľ a organizátor behu Martin Urbaník s úsmevom spomína, že na prvý ročník prišlo sedem bežcov a sedem štafiet. Výnos z podujatia, ktorý chceli venovať neziskovej organizácii, detskému mobilnému hospicu Plamienok, bol 350 eur. Na tento ročník, ktorý sa bude konať