Viac ako 365 dní uplynulo od okamihu, keď ruské invázne jednotky, napriek predchádzajúcim tvrdeniam prezidenta Vladimira Putina, prekročili hranice Ukrajiny a začali vojnu. Takzvaná „špeciálna vojenská operácia“, ktorá mala byť podľa pôvodných plánov Moskvy dovŕšená zosadením legitímnej vlády v Kyjeve v horizonte desiatok hodín, sa zmenila na dlhodobý rozsiahly konflikt, miestami pripomínajúci bojisko prvej svetovej vojny.
Doterajšie účty tejto agresie sú hrozivé, hoci presné čísla nepozná nikto. Podľa odhadov Európskej komisie a americkej administratívy padlo alebo bolo zranených viac ako 100-tisíc ukrajinských vojakov. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v septembri uviedol, že Ukrajinci navždy stratili 61 207 obrancov, ďalších 49 368 utrpelo zranenie. V rovnakom prejave však vyhlásil, že ruské straty majú iba 5 937 padlých.
To je podľa všetkého veľmi podhodnotené číslo. Ukrajinská strana k 19. februáru 2023 uvádzala 142 860 zabitých agresorov. Nórsky minister obrany Eirik Kristoffersen odhadol v januári straty Ruska na 180-tisíc mŕtvych a zabitých. Obdobné čísla zverejnilo vo februári britské ministerstvo obrany, podľa ktorého Moskva stratila až 200-tisíc vojakov.
Ešte smutnejšie sú štatistiky civilných obetí. Tie podľa amerických odhadov presiahli 40-tisíc. Svoj domov muselo opustiť viac ako 16 miliónov Ukrajincov, z toho polovica zamierila za hranice. Výsledkom je jedna z najväčších utečeneckých vĺn v dejinách Európy.
Ukrajinci našli útočisko predovšetkým v strednej Európe. V absolútnom počte ich najviac hostí Poľsko (1,56 milióna), Nemecko (881-tisíc) a Česko (490-tisíc). Česko a Poľsko patria medzi hlavné hostiteľské krajiny aj v prepočte na domácu populáciu. Viac ako štyroch ukrajinských utečencov na sto domácich obyvateľov má aj Estónsko a Moldavsko.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?