Ukrajina krv, pot a dlhy

Útek V. Janukovyča priniesol namiesto upokojenia situácie aj vlnu odporu proti dočasnej vláde. Sporadické proruské demonštrácie a prejavy občianskej neposlušnosti voči ukrajinským úradom sa rozšírili, zmohutneli a zradikalizovali. Viaceré regióny odmietli uznať prechodnú vládu v Kyjeve a zriaďovali nezávislé samosprávy. Obracali sa o pomoc k Moskve a tá im ju neodmietla: „Janukovyč je legitímnym ukrajinským prezidentom a požiadal nás o podporu,“ vysvetlil postoj Ruska V. Putin. Vypukol vraj konflikt, do ktorého sú zatiahnuté aj západné jadrové mocnosti.

Bez ohľadu na jeho ďalší vývoj má pred sebou Ukrajina ťažké časy. Jej mena sa oslabila na historické minimá, štátnu pokladnicu našla opozícia po prevzatí moci prázdnu a je závislá od finančnej pomoci od EÚ, USA a MMF. Od investorov nemôže čakať dobré podmienky na financovanie, prehlbujúce sa problémy krajiny a neistota totiž krajine priniesli špekulatívny rating, čo znamená pridrahé dlhopisové financovanie. A problémy sa tak skoro neskončia: ruský Gazprom už oznámil, že od apríla prestane Ukrajine dodávať plyn za zvýhodnené ceny. Podobná situácia v roku 2009 nechala Európu vyše týždňa bez ruského plynu, keď Ukrajina odčerpávala tranzitovaný plyn pre vlastnú spotrebu. Vtedy sa zároveň v plnej šírke ukázala aj zraniteľnosť Slovenska pre závislosť od ruského plynu.