Učitelia sú pre Smer nezaujímavá investícia

Hoci počty, ktoré uvádzali, boli veľmi odlišné, v podstate medzi nimi veľký rozdiel nebol. Aj keby totiž boli pravdivé údaje, ktorý uvádzali organizátori protestov (750 škôl a viac než jedenásťtisíc učiteľov), zjavne ich nebolo dosť na to, aby minister školstva, a nieto ešte premiér, rokovali o podmienkach ukončenia štrajku.

Dôvody, prečo sa doň zapojili len tí naodhodlanejší, sú rovnako staré ako samotné protesty učiteľov.

Návrat do strednej vrstvy

Občiansky aktivista Juraj Mesík už v prvý deň štrajku učiteľov povedal, že v ich proteste ide o to, aby sa „učiteľský stav udržal alebo vrátil do strednej vrstvy“, lebo je to dôležité nielen pre nich, ale aj pre prežitie demokracie na Slovensku. Lenže už pred štyrmi rokmi sa ukázalo, že návrat do strednej vrstvy bude pre učiteľov obzvlášť ťažký, lebo už aj niekoľko dní bez zaručeného príjmu je pre nemalú časť z nich len ťažko zvládnuteľnou situáciou. Táto skutočnosť je známa od roku 2012 a v dnešnej situácii ju znovu pripomenul Pavel Ondek, ktorý vedie Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy.

V septembri 2012 sa do štrajku, ktorý vyhlásil jeho odborový zväz, zapojilo viac ako stotisíc zamestnancov škôl. V novembri to bolo 86-tisíc – ale iba prvý deň. Každý ďalší deň priniesol rapídny úbytok v počte protestujúcich. P. Ondek povedal, prečo sa tak stalo: „Zamestnanci sa obávali, že ak by štrajk pokračoval, tak prídu o zárobok. Byť v štrajku týždeň by znamenalo o štvrtinu menší plat a pre skupiny mladých kolegov a nepedagogických zamestnancov to je veľa.“

Navyše si počas štrajku učitelia sami platia odvody do Sociálnej poisťovne. Ak to zjednodušíme, časť učiteľov je na tom tak zle, že si nemôže dovoliť ani štrajk na zlepšenie svojho postavenia.

Protest bol v novembri 2012 prerušený a vláde Roberta Fica potom stačilo zvyšovať platy učiteľov o päť percent, aby mala pokoj. Jej sebaistota, že zo strany pedagógov jej nič nehrozí, sa prejavila aj v tom, že na rok 2016 dohodla s najväčším odborovým zväzom zvýšenie platov na úrovni štyroch percent. O to väčšie bolo prekvapenie kabinetu, že sa predsa len časť učiteľov odhodlala na ostrý protest. Z medzinárodného porovnania jednoznačne vyplýva, že sa domáhajú len toho, čo ich šťastnejší kolegovia v iných štátoch majú.

Objednávka nie je

V krajinách OECD sú učitelia v priemere odmeňovaní tak, že ich príjem je na úrovni osemdesiatich percent príjmu ostatných vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Na Slovensku (v roku 2013) učitelia poberali len 57 percent z platu iných vysokoškolsky vzdelaných osôb. Situácia je o to horšia, že nástupné platy začínajúcich učiteľov zaostávali za priemerom ich vysokoškolských rovesníkov ešte viac – až o 35 percentných bodov. Aj preto je učiteľské povolanie pre mladých neatraktívne.

Michal Rehúš a Ján Toman z Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva sú autormi štúdie, ktorej základné odporúčanie znie, že ak sa má atraktivita učiteľského povolania zvýšiť, tak platy pedagógov je potrebné dostať na úroveň priemeru OECD, „teda na