Citovaný bonmot humorne nastoľuje vážnu tému, ktorej sa venuje aktuálny – do konca októbra prebiehajúci – ročník medzinárodného bienále grafického dizajnu Brno 2014.
Ako sa dizajnéri vzdelávajú? Ako nadobúdajú a rozvíjajú svoje schopnosti v expandujúcom odbore, ktorý spája istú mieru umeleckej slobody, ale aj žiadanej nápaditosti a znamená tiež nepravidelný pracovný čas a prebdené noci nad klientskymi zadaniami? Ako fungujú rôzne dizajnérske školy a ako je nastavený príslušný pedagogický systém? Ale tiež: akú úlohu zohráva grafický dizajn vo vzdelávaní a ako ovplyvňuje výučbu?
Nastoliť tému
„Boli sme si vedomí toho, že širšia verejnosť sa o grafický dizajn primárne nezaujíma alebo ho dokonca nevníma. Čo je paradoxné, pretože každú informáciu dnes získavame cez nejaké grafické rozhranie,“ hovorí kurátor brnianskeho bienále Radim Peško. Spolu s kolegami Tomášom Celiznom a Adamom Macháčkom sa pre tému vzdelávania rozhodli aj preto, lebo si ním prešiel každý a má teda potenciál zaujať širšie publikum. Bola za tým aj ich osobná skúsenosť, pretože všetci traja si pedagogický proces zažili na pos–toch študentov aj vyučujúcich. Dôležité bolo aj to, že vzdelávacie systémy, a to nielen v dizajne, v posledných rokoch prechádzajú výraznými zmenami a sú predmetom spoločenskej diskusie.
Zdroj: Patrik Garaj
Nastolenie nosnej témy je zásadnou zmenou, ktorú kurátori vniesli do podoby brnianskeho bienále. Jedno z najstarších podujatí svojho druhu na svete a významom výrazne presahujúce hranice Česka dlhodobo fungovalo ako prehliadka vybraných prác dizajnérov z domova i zahraničia. Vo svojom 26. ročníku sa bienále organizované Moravskou galériou zmenilo z klasickej výstavy na tematický celok prezentácií, sympózií a workshopov, ktoré stanovenú tému vzdelávania nielen „ukazujú“, ale podnecujú diskusiu či dokonca ju prenášajú do praxe.
Škola bienále
Zatiaľ čo ústredná medzinárodná prehliadka prác bola doteraz vždy venovaná vybraným profesionálom z celého sveta, v tomto ročníku výstavu vzhľadom na tematické zameranie tvoria výlučne študentské práce. Porota si pri vyhodnocovaní súťaže vyberala z vyše dvojstovky prihlásených autorov z 24 krajín. Dôležité je, že zameranie na dizajnérsky dorast sa netýka len prezentácie ich diel. Aj vizuálna podoba čiastkových výstav či úprava katalógu bienále je výsledkom práce študentov. „Stavili sme na to, že študenti vnesú do programu viac energie. Príprava bola síce improvizovanejšia, intenzívnejšia aj náročnejšia, ale s výsledkom sme spokojní,“ tvrdí R. Peško. A dodáva, že ak sa dnes diskutuje o tom, či školy dostatočne pripravujú dizajnérov na prax, tak v Brne bol kontakt s realitou vo forme profesionálneho zadania pre študentov začlenený priamo do konceptu. „Bienále teda fungovalo aj ako škola,“ hovorí kurátor.
Ani pri autorských výstavách známych profesionálnych dizajnérov nechýba kontakt s témou vzdelávania. Laureáti minulého ročníka Armand Mevis a Linda van Deursenová pedagogicky pôsobia v školách v Holandsku i na americkej Yale. Retrospektívna výstava grafického dizajnéra R. Vaňka časovo koreluje s ukončením jeho pedagogickej činnosti na pražskej VŠPU a sprevádza ju v úvode spomínaná publikácia študentov.
Zdroj: Patrik Garaj
Obsah aj forma
Atraktívnosť koncepcie bienále spočíva v tom, že o vzdelávaní hovorí jazykom grafického dizajnu. Kurátori napríklad oslovili dizajnérku Ninu Paimovú, aby spracovala tému o spôsobe zadeľovania školských úloh a zadaní. Výsledkom je prezentácia, ktorá mapuje metodické postupy vo vyučovaní dizajnu a zároveň je sama výstavou, ktorá má vlastnú logiku a autorský podpis.
Podobne je to aj pri projekte kórejských dizajnérov Sulki Choi a Min Choi. Vychádzali pri ňom z toho, že brnianske bienále, ktoré od roku 1963 prezentuje to najlepšie zo svetového grafického dizajnu, je istou reprezentatívnou vzorkou dizajnérskej brandže. A zaujímalo ich, aké je pedagogické zázemie tejto scény. Ich materiálom boli dáta o autoroch zastúpených na posledných piatich ročníkoch bienále. Skúmali, z ktorých krajín vystavení dizajnéri pochádzali, aké bolo zastúpenie jednotlivých škôl, kde a koľko sa za štúdium platí a koľko študentov dané školy prijímajú. Napriek tomu, že autorom nešlo o prísne sociologický prístup, niekoľko markantných zistení z ich skúmania vy
