Martin Jesný

Ak má Slovensko v kríze vôbec šťastie, tak v tom, že centrály svetových automobiliek sa nezvyknú rozhodovať na základe emócií. Prípadne, na rozdiel od slovenského premiéra, robiť prázdne gestá. Pretože po jeho minulotýždňovej návšteve automobilových fabrík PSA a Kie by inak nasledovala ani nie zdvorilá otázka, či si pán premiér naozaj želá ich odchod.

A vzhľadom na „citlivú“ komunikáciu predsedu vlády by to bola stále diplomatická otázka. Že Robert Fico a jeho minister hospodárstva so širokými ambíciami v pretváraní priemyslu, od volieb zhoršujú imidž Slovenska ako lokality na podnikanie, je jedna vec. Že vznáša akože neadresné obvinenia, kto ako naorientoval priemysel monokultúrne na autobrandžu, si už nezaslúži vysvetlenie. Premiérovi blízke časy, keď sa o zložení priemyslu rozhodovalo na UV (vtedy ešte nie na úrade vlády), sú preč, dnes si vyberá priemysel.

No ak premiér navštívi slovenské dcéry automobiliek a ani sa nedokáže zdržať povzdychov typu „keď už sme ten autopriemysel zdedili, tak ho nejako podporujme“, je prekvapivé, že neprišla tvrdšia odpoveď. V každom prípade sa vládne temné predpovede o slovenskej výrobe áut nenapĺňajú.

Aj v čase vážnych globálnych problémov automobilovej brandže je zjavné, že ak sa začne slovenský priemysel zviechať, automobilky budú pri tom. V čase, keď svetové koncerny obracajú každé euro, dolár či won, majú všetky tri slovenské dcéry na programe nové modely vo výrobe. Teda novú prácu pre ľudí. Napriek hysterickým reakciám polovice vlády takmer nikoho neprepustili a málo siahajú ľuďom nielen na mzdy, ale aj na variabilné zložky ich príjmov.

Kiež by sa takými výsledkami mohol pochváliť premiér. On nedokáže pomôcť ani tam, kde by mohol. Platilo to do vlaňajška, keď priemysel nemal dosť ľudí. Platí to aj dnes, keď pridáva nové úradnícke bremená na ich podnikanie a nedokáže vyriešiť ani naozajstné zdedené problémy. Ak by jemu nemalo byť jedno, ako sa darí firmám, ktoré zamestnávajú ľudí, manažérom takej Kie by malo byť jedno, aká je vláda. Potrebujú prisľúbené pozemky. Ale čo už, keď problém s vládou, ktorá zas raz neplní sľuby, úbohý automobilový priemysel akosi zdedil. 26 – 29