Uber, Airbnb a bitka o novú ekonomiku

Auto s hudobníčkou sa na ceste z letiska do centra Paríža ocitlo uprostred rozvášneného davu, útočiaceho na okoloidúce vozidlá palicami a kameňmi. Išlo o organizovaný protest francúzskych taxikárov. Žlč im zdvihla rozmáhajúca sa konkurenčná služba Uber, ktorú vinia z nekalej súťaže. Vybičované emócie a horiace pneumatiky, prirodzene, pritiahli mediálnu pozornosť. Možno ich však čítať aj ako sprievodný jav oveľa hlbšieho lámania svetov, ktorý sa deje medzi starou a novou ekonomikou.

Nečakaní lídri

Na začiatku to znelo ako stelesnenie amerického sna. Predrať sa z nuly na vrchol v rámci dlhodobo etablovaného a konkurenciou prešpikovaného biznisu. Navyše bez investícií do výrobných prostriedkov a do kvalifikovanej pracovnej sily. Presne toto sa v posledných rokoch podarilo kalifornským spoločnostiam Uber a Airbnb, ktoré sa votreli medzi globálnych lídrov v poskytovaní taxislužieb a krátkodobého ubytovania. Pritom Uber nepotrebuje vlastniť taxíky a Airbnb nemá žiadne destinačné nehnuteľnosti.

Valcovať konkurenciu sa im nedarí preto, že by ponúkali komfortnejšie autá, honosnejšie ubytovanie alebo ochotnejší personál. Kľúč k úspechu je v inom. Vytvorili nový spôsob prepojenia dopytu a ponuky. Miestom uzatvárania kontraktov je digitálne rozhranie (webová stránka, aplikácia), do ktorého majú prístup zákazníci aj poskytovatelia služieb. Uber či Airbnb vytvárajú len komunikačný kanál medzi nimi.

To neznie úplne revolučne. Podstatný detail je v tom, že vykonávateľ služby nemusí byť profesionál v odbore. Dopyt prichádzajúci od verejnosti napĺňa tá istá verejnosť. Namiesto taxikára s licenciou vás môže odviezť hocikto, kto má čas a miesto vo svojom aute. A ubytuje vás ten, kto má k dispozícii vhodný priestor na požadovanom mieste. Výhoda pre vás – je to lacnejšie.

Podeľ sa 2.0

Hospodárska kríza so sebou priniesla vlnu alternatívneho myslenia, medzi ktoré patria aj fenomény zdieľania (sharing economy) či spoluspotrebiteľstva (collaborative consumption). Otrasené životné štandardy i cielené hľadanie ciest mimo konzumného reťazca vygenerovali v prostredí webu nové možnosti. Zosieťovaní používatelia internetu prišli na to, že niektoré služby i produkty si dokážu zabezpečiť sami, bez vstupu profesionálneho dodávateľa. Tak sa rozšíril napríklad couchsurfing (ja ubytujem teba a potom ty mňa) alebo car sharing (zdieľanie miest v autách pri cestovaní). Ide o spôsob spotrebiteľského správania jednotlivcov, ktorý nie je založený na vlastnení vecí, ale na požičiavaní, výmene a zdieľaní. Preto je, prirodzene, lacnejší alebo dokonca bezplatný. Je to model, ktorý využíva potenciál medziľudských väzieb a jeho vedľajším efektom je, že sociálne vzťahy aj vytvára a posilňuje.

Služba Uber sa rozhodla zastaviť svoje pôsobenie vo Francúzsku. Zdroj: SITA/AP

Bolo len otázkou času, kedy sa objaví nápad, že ľudia v takomto systéme by mohli zarábať peniaze. Navyše, ak na to už existuje vzor. Dvadsať rokov predsa funguje eBay – dražobný online trh, ktorý využívajú súkromné osoby. Ak si ľudia môžu navzájom niečo predávať, prečo by nemohli za odplatu navzájom vykonávať aj rôzne činnosti? Súkromný taxikár či poskytovateľ ubytovania by sa so svojimi zákazníkmi podelil o vlastné auto alebo byt. Podstatné je, že mu za to potečú do peňaženky peniaze. Z každého jednotlivca sa tak stáva minipodnikateľ. Suma takto činných osôb je faktorom, ktorý môže mať vplyv aj na celkovú ekonomiku.

Široký repertoár

„Postmate je ako kamarát, ktorý sa zastaví v reštaurácii alebo v obchode a vyzdvihne pre vás hocičo, čo potrebujete.“ Takto predstavuje svojich ľudí kuriérska služba Postmates, ktorá operuje naprieč USA. Doručovateľom sa môže stať ktokoľvek, kto je plnoletý a vlastní bicykel. Do kalendára zaznačí, kedy má čas, a potom už len čaká na objednávky. Jeho úlohou je dopraviť určený tovar na žiadané miesto do hodiny. Služba založená pred tromi rokmi v súčasnosti vybaví vyše 50-tisíc dodávok týždenne. Dvadsať percent z poplatku za doručenie si ponecháva Postmates, všetko ostatné vrátane prepitného dostáva kuriér. Poskytovateľ služby láka nových doručovateľov na možný hodinový zárobok až 25 dolárov.

Takto zhruba vyzerá princíp, na ktorom funguje množstvo ďalších sprostredkovateľských služieb. V oblasti kuriérstva a doručovania je to ďalší hráč Sidecar či špeciálne na donášku potravín zameraný Instacart. Rovnako funguje líder na poli osobnej mestskej dopravy Uber a aj jeho konkurenti ako Lyft, Summon či londýnska služba Haxi. Repertoár služieb obsahuje aj vybavovanie malých prác a opráv v domácnosti (TaskRabbit) alebo domáce upratovacie služby (Handy, Homejoy). Ubytovaniu kraľuje Airbnb a súperí s ním napríklad sprostredkovateľ vyberanejších príbytkov Onefinestay. Trend nasvedčuje tomu, že portfólio služieb sa bude rozširovať na všetky možné činnosti, ktoré je schopný zvládnuť neprofesionál.

Doba platforiem

„Ide o ekonomické ekosystémy, ktoré zarábajú peniaze tým, že umožňujú zarábať peniaze tretím stranám,“ definuje schému tohto podnikania komentátor online biznisu Sascha Lobo. Slovník novej ekonomiky ponúka pre tento systém pojem „platformový kapitalizmus“. Znamená to, že na rozbehnutie úspešného biznisu nie je nutné priniesť konkurencieschopný produkt alebo službu vytvorenú sofistikovanou pracovnou silou a ponúkanú cez strategicky budované distribučné kanály. Stačí vytvoriť virtuálnu platformu, ktorá funguje ako rozhranie medzi dopytom a ponukou. Pričom klient i dodávateľ môže byť hocikto. Prevádzkovateľ platformy dodáva len komunikačnú infraštruktúru pre tok zákaziek. Preto Uber môže tvrdiť, že sa viac podobá na eBay než na McDonald’s.

Ak je heslom dnešného dravého biznisu populárny pojem „disruption“, čiže rozbíjanie zaužívaných pravidiel a tvorba nových, tak nástup digitálnych platforiem je toho jednoznačným príkladom. Nielenže sa narušuje schéma klasického podnikania.