Tyrania voči ústave a ústavnosti

Ak sa rozhodnutia súdu nedajú spoľahlivo odvodiť z jeho judikatúry, tak najvyšší orgán ochrany ústavnosti nevnáša do právneho poriadku princíp istoty, ale neistoty.

Séria rozhodnutí, ktoré väčšina sudcov Ústavného súdu prijala vo vzťahu k prezidentovi republiky, vyvrcholila v októbri 2015 odmietnutím žiadosti hlavy štátu, aby plénum súdu urobilo výklad, ktorým by jednoznačne stanovilo, ako má prezident uplatňovať svoje ústavné kompetencie pri vymenovaní ústavných sudcov.

Väčšina ústavných sudcov tak udržiava Andreja Kisku v situácii, keď ani pri najlepšej vôli nemôže vedieť, aký postup má zvoliť, aby bol ústavne konformný, takže každý jeho krok môže Ústavný súd dodatočne označiť za protiústavný. Ak je toto cieľ, ktorý chce väčšina členov súdu vo vzťahu k hlave štátu dosiahnuť, tak sa nesprávajú ako nezávislí sudcovia, ale ako agenti mimosúdnej moci.

Raz tak, raz onak

Ústavný súd sa v posledných rokoch musel opakovane zaoberať otázkou, aké sú právomoci prezidenta pri vymenovaní štátnych funkcionárov – ak mu kandidátov na túto funkciu predloží parlament alebo vláda. Či ich vymenovať musí, alebo či má oprávnenie kandidáta odmietnuť.

V roku 2006 väčšina ústavných sudcov rozhodla, že prezident nie je povinný vymenovať do funkcie (viceguvernéra Národnej banky Slovenska) takého kandidáta, ktorého mu navrhla Národná rada, lebo musí posúdiť, či spĺňa zákonné podmienky na to, aby sa mohol stať viceguvernérom. Ak hlava štátu dospeje k záveru, že zákonné podmienky kandidát nesplnil, tak návrhu nevyhovie. Čo sa aj stalo.

V roku 2012 Ústavný súd právo prezidenta na voľnú úvahu pri vymenovaní štátneho funkcionára ešte viac posilnil. Povedal, že aj keď parlamentom navrhnutý kandidát spĺňa zákonné podmienky, to ešte nestačí, aby ho prezident vymenoval do funkcie (generálneho prokurátora). Podľa väčšiny Ústavného súdu smie totiž vymenovať len takého kandidáta, o ktorom nie je známa skutočnosť, „ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu“.

Inými slovami, pred tromi rokmi väčšina ústavných sudcov prezidentovi prikázala, že kandidátov musí preveriť, aby zistil, či nie sú známe skutočnosti, dôvodne spochybňujúce ich schopnosť zastávať ústavnú funkciu. Prezident A. Kiska sa podľa toho zariadil.

Keď dostal návrh kandidátov na ústavných sudcov, ktorých zvolil parlament,