Turecko na vratkom výslní

Keď agentúra Moody’s 20. júna zvýšila známku dlhovej hodnovernosti Turecka z Ba2 na Ba1 a týždeň predtým zhodila rating Španielska z A3 na Baa3, investori spozorneli. Pri ďalšom pokĺznutí by člen eurozóny spadol do špekulatívneho pásma a naopak, po naplnení pozitívneho výhľadu by rating Turecka postúpil zo špekulatívnej zóny do tej vytúženej – investičnej. Začína dvíhať na juhovýchodnej periférii Európy hlavu nová mocnosť? Mnoho bude záležať od okolností, ale aj od Ankary, ktorá si niekedy zbytočne komplikuje život.

Keď sa niečo zvrtne

Najnovšie to ukazuje incident z 22. júna, keď protivzdušná obrana susednej Sýrie zostrelila tureckú stíhačku. Sýria tvrdí, že vo svojom výsostnom vzdušnom priestore, Turecko zase, že nad medzinárodnými vodami. Tureckú verejnosť podráždili správy o zostrelení bez varovania. „To sa medzi susedmi nerobí,“ ponosovali sa. Šéf tureckej diplomacie Ahmet Davutoglu mal za sebou domácu verejnú mienku, keď pohnal celú záležitosť pred Bezpečnostnú radu OSN. Ankara medzitým zalarmovala centrálu NATO a vymohla si v Bruseli schôdzku na 26. júna. Turecko požiadalo o konzultácie podľa článku 4 Washingtonskej zmluvy. Je to možné v prípade, ak sa ktorýkoľvek spojenec NATO domnieva, že je ohrozená jeho územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť, vysvetlovala hovorkyňa NATO Oana Lungescuová.

Už predtým, 10. apríla zašermovala Ankara nielen potrebou konzultácií, ale priamo článkom 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý hovorí „natvrdo“ o kolektívnej obrane. Turecký premiér Recep Tayyip Erdoğan vtedy reagoval na prestrelku sýrskych jednotiek s povstalcami, pričom guľky zasiahli na tureckom území aj utečencov a medzi nimi dvoch tureckých občanov. O piatom článku vtedy hovoril R. T. Erdoğan nie v Bruseli či v Ankare, ale počas oficiálnej návštevy v Číne, kde sa okrem iného uchádzal o priazeň investorov.