Turecko si robí viac súperov než spojencov

V zákutiach dlhej európskej pamäti spúšťa Turecko – ako nástupnícka krajina Osmanskej ríše – aj v súčasnosti varovné signály upozorňujúce na nejakú formu hrozby. Turecká republika vystriedala Osmanskú ríšu v roku 1923. Napriek tomu tento región stále vyvoláva obavy.

Geografia a geopolitika Turecka

V moslimskom svete sa Turecko považuje za výnimku v mnohých oblastiach. Výrazný podiel na tom má jeho geografické umiestnenie. Turecké územie sa rozprestiera prevažne v regióne Malej Ázie, ale zasahuje aj do juhovýchodnej Európy. Ázijskú a európsku časť Turecka oddeľuje Bosporský prieliv, ktorý pretína najväčšie mesto Turecka – Istanbul.

Do roku 1918 bolo Turecko najmocnejšou moslimskou krajinou na svete. Na rozdiel od ostatných moslimských štátov ho možno považovať za krajinu s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou. Podľa amerického analytika Georgea Friedmana je v súčasnosti možno jedinou modernou ekonomikou v celom moslimskom svete, keď ťaží zo svojej strategickej polohy medzi Európou, Blízkym východom a Ruskom.

V geopolitickej rovine sa Turecku otvára veľké množstvo potenciálnych politických záujmov. Jeho veľkou výhodou je, že nie je izolované. Ako členská krajina NATO má garantovanú svoju bezpečnosť a v istom zmysle má vďaka tomu uvoľnené ruky.

Strategické ciele

Jedným z príkladov, keď Turecko naplno ukázalo svoju autonómiu v rozhodovaní o medzinárodných záležitostiach, bol