Turecko sa obracia na východ, Putin sa chveje blahom

S Bruselom sa pohráva už od začiatku marca, keď s ním uzavrel zmluvu o kontrole ilegálnej migrácie, ktorú bude treba ratifikovať. Únia vtedy predpokladala, že vlaňajšie novembrové zostrelenie ruského bombardéra, na čo Rusko odpovedalo zmrazením vzťahov a uvalením hospodárskeho embarga, udrží dištanc medzi Ankarou a Moskvou na dlhý čas.

Padli si do náručia

Ukázalo sa, že 62-ročného tureckého politického lišiaka podcenili. Koncom júna sa ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi ospravedlnil a po zmierovacom telefonáte začali obaja autokrati písať novú kapitolu dejín. „Sultán“ Recep Tayyip Erdogan ohlásil cestu za „cárom“ V. Putinom do Petrohradu a oteplenie bilaterálnych vzťahov urýchlil nevydarený júlový puč proti tureckému lídrovi.

Precitlivený Turek v ňom videl intrigy „podvratných živlov“ chránených Američanmi a o to viac bol odhodlaný udobriť sa s ruským prezidentom. Nie raz, ale štyrikrát ho v meste nad Nevou počastoval na tlačovke v Petrohrade výrazom „drahý priateľ“ a poďakoval mu za podporu v životne kritických hodinách. V. Putin sa chvel blahom. Oslabil juhovýchodné krídlo NATO a rozšíril si manévrovací priestor v Čiernomorí i na Blízkom východe.

Prezident Erdogan prebudil driemajúci nacionalizmus Turkov hrdých na minulosť Osmanskej ríše

Zlepšovaniu vzťahov medzi Ankarou a Moskvou úmerne zodpovedá ich zhoršovanie medzi Ankarou a Bruselom, respektíve Washingtonom. Západ zvažuje, ako ďalej s novodobým sultánom vládnucim nad krajinou nesmierne strategicky dôležitou z hľadiska bezpečnosti, energetiky a mocenských pomerov na Blízkom východe. Napomínanie Ankary, aby zaobchádzala so zadržanými pučistami podľa zákona a nie pod vplyvom emócií, na R. Erdogana nezabralo. Rozpútal čistky v silových zložkách a štátnom aparáte.

Vzoprieť sa je ťažké

Naznačovaním, že za pokusom o prevrat stáli Spojené štáty, vyostril vzťahy s Washingtonom. V Moskve s uveličením pozorovali asertívnosť Ankary voči Západu. R. Erdogan prebudili aj driemajúci nacionalizmus Turkov hrdých na imperiálnu minulosť Osmanskej ríše. Prepojil ho s islamským duchovným obrodením a pridal populistické reči o tom, ako v centrále NATO považujú Turecko za druhoradého člena.

Zabrnkal tým na strunu miliónov Turkov žijúcich na starom kontinente a prebudil hrdosť mnohých z nich na turecký pôvod. Nemalá časť druhej i tretej prisťahovaleckej generácie dnes považuje R. Erdogana za svojho prezidenta napriek tomu, že sa narodila a vyrástla v Nemecku, Rakúsku či v iných štátoch Európy.

V. Putin preto usilovne dumá, ako využiť vášne erdoganovského populizmu. Záleží mu na tom, aby sa nekorunovanému tureckému vladárovi zapáčila rola buriča proti „západným hegemónom“. No vie, že Turecku musí ponúknuť perspektívy výrazného rozvoja i v podmienkach konfrontácie so Západom.

Turecko sa na rozdiel od Ruska nemôže oprieť o ekonomiku Číny, pretože nevstúpilo do jej sféry vplyvu v takom rozsahu ako Rusko. Neprechádza ani na mimodolárové obchodné zúčtovacie praktiky à la Čína, Rusko či Irán. Ostáva tak hospodársky zakotvené vo svetovom finančnom systéme, ktorý zaviedli a udržiavajú Angloameričania.

Tí nechávajú svojho spojenca z NATO prechádzať tvrdou školou života postavenou na reálnej ekonomike, a nie velikášskych snoch. Poplašné zvonenie v Ankare spustili ratingové agentúry. Fitch ponechal Turecku úverové hodnotenie na stupni BBB-, no zhoršil výhľad zo stabilného na negatívny. Standard & Poor’s zrazil už skôr rating Turecka do neinvestičného pásma a uzemnil ho i negatívnym výhľadom.

Čína s Ruskom nie sú pripravené nakupovať podstatne viac tureckých štátnych dlhopisov ako dosiaľ a V. Putinovi neostáva nič iné, ako odporučiť Ankare