Ankara sprístupnila dve letecké základne Spojeným štátom na podnikanie vzdušných úderov na základne IS v Sýrii a Iraku v reakcii na krvavý teroristický útok v juhotureckom Suruči.
K zodpovednosti sa vyzývavo prihlásil IS a vykoledoval si bezodkladnú vojenskú odvetu Turkov. Tí však začali bombardovať aj tábory Kurdskej strany pracujúcich (PKK) v severnom Iraku. PKK okamžite ukončila mierové rozhovory s Ankarou a Turecko sa ocitlo v ohni na dvoch frontoch. A – nechalo zvolať mimoriadnu schôdzu NATO.
Kurdská otázka
Vynútilo si ju s odvolaním na Článok 4 Washingtonskej zmluvy. Podľa neho smie každý členský štát Severoatlantickej aliancie požiadať o konzultácie, ak sa domnieva, že je ohrozená jeho bezpečnosť, územná celistvosť alebo politická nezávislosť. Zástupcovia spojeneckých štátov v Severoatlantickej rade sa 28. júla dostavili do Bruselu, aby po 90 minútach zasadania vyprodukovali vyhlásenie, ktoré po krátkom úvode obsahuje rezolúciu so šiestimi vetami. Kľúčová z nich je táto: „Bezpečnosť Aliancie je nerozborná a pevne všetci stojíme solidárni s Tureckom.“
Vyhlásenie tiež konštatuje, že terorizmus je globálnou hrozbou, ktorá nepozná hranice, a práve túto cezhraničnosť si Ankara vzala ako bernú mincu pri vysvetľovaní cezhraničných výpadov svojich ozbrojených síl. Tie majú hneď po USA najväčší počet mužov v zbrani a už desiatky rokov podnikajú sporadické trestné operácie do hornatého severného Iraku, aby likvidovali výcvikové a zásobovacie tábory kurdských bojovníkov z tureckej PKK.
Irackí Kurdi zvykli vítať svojich tureckých bratrancov v zbrani s otvorenou náručou, no ich pohostinnosť postupne chladne. Do emócií sa vkrádajú obchodné kalkulácie. Irackí Kurdi získali po vojne v Perzskom zálive rozsiahlu mieru autonómie, ktorú im porážkou oslabený režim Saddáma Husajna nedokázal odobrať. Bezpečnostná rada OSN schválila vytvorenie bezletovej zóny nad autonómnym územím irackých Kurdov, ktorí si ho spravovali ako de facto vlastný štát. Po zvrhnutí Husajnovho režimu už irackí Kurdi, ktorí bojovali proti husajnovskej armáde na strane koalície vedenej Spojenými štátmi, nedopustili obnovenie Iraku ako unitárneho štátu. Kurdská regionálna vláda v Iraku sa opiera o neoficiálnu armádu zloženú z milícií bojovníkov známych ako Pešmergovia – „Idúci na smrť“.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
