Tu a teraz v nelineárnom svete: Ľudská nátura nedbá na budúcnosť. A robí chybu

Život v 21. storočí nie je pre ľudstvo jednoduchý. Napriek enormnému technickému pokroku ľudia žijú v mentálnom svete, ktorý milióny rokov formoval život v savanách. Ten ich nútil žiť pre daný okamih. Nič nie je podstatnejšie ako to, čo sa deje tu a teraz.

Čím sa však spoločnosť stáva komplexnejšou a technologicky vyspelejšou, následky správania tu a teraz čoraz viac ovplyvňujú budúcnosť. Najvýraznejšie to cítiť v environmentálnej oblasti, ani tá finančná však príliš nezaostáva. 

Ekonomika podlieha cyklickým zákonitostiam. Každých pár rokov príde recesia a politici zlú ekonomickú situáciu riešia primárne fiškálnymi a monetárnymi stimulmi. Najjednoduchším spôsobom je zníženie úrokových sadzieb. Pozitívne účinky tohto kroku sa dostavia okamžite.

Aj keď sa nízke úrokové sadzby môžu zdať ako užitočný krátkodobý nástroj, majú dlhodobý negatívny efekt. Čím viac a čím častejšie sa využívajú na riešenie akéhokoľvek ekonomického problému, tým výraznejšie sa ich negatívne efekty kumulujú.

Nakoniec situácia kulminuje do inflácie, ktorá napácha dlhodobé škody. Veľké množstvo lacných peňazí totiž vytvára podhubie pre prudký rast cien, ak sa v ekonomike niečo skomplikuje.

A v tej svetovej sa toho skomplikovalo veľa: od masovej rezignácie zamestnancov cez úzke hrdlá vo výrobe a logistike až po prudký rast cien energií. 

Ide o súhru mnohých faktorov, ktorým dali krídla bezprecedentné monetárne a fiškálne stimuly. Ich dlhodobá aplikácia zároveň vytvorila pascu a vyslobodiť sa z nej bude veľmi ťažké.

Nízke úrokové sadzby boli primárnym dôvodom vzniku bezprecedentného globálneho dlhu. Ten limituje možnosť zvyšovať úrokové sadzby a znižovať tým infláciu.

Problémom centrálnych bankárov sú ich skúsenosti z posledných dekád, keď inflačné tlaky existovali v limitovanej miere, a aj ich modely, ktoré dokážu predpovedať komplexný svet len zjednodušene a obmedzene.

Je možné, že keď sa už raz inflačný džin vypustil z fľaše, vráti sa do nej len s veľkou nevôľou. A za celý tento neporiadok sú zodpovední centrálni bankári. Keby totiž začali úrokové sadzby zvyšovať omnoho skôr a razantnejšie a najmä keby sa vyhli predchádzajúcim masívnym stimulom, inflácia mohla trápiť svet v omnoho menšej miere. 

Tieto modely zlyhali, pretože sa snažia simulovať procesy, ktoré sú brutálne komplexné, píše historik Niall Fergusson. Aktuálny svet je náchylný na stochastické správanie, nelineráne vzťahy a tučné konce.

S tým by súhlasil Nassim Taleb, ktorý v roku 2010 varoval, že tlačenie peňazí je podobné, ako keď chcete kečup dostať z fľašky búchaním po jej dne: riskujete, že z nej zrazu vyletí guča kečupu, ktorý zafŕka pizzu, stôl aj vás.

To je problém nelinearity, ktorý ľudstvo zažíva práve tu a práve teraz.