Podivné je, čo si z jeho inauguračného prejavu odniesli dvaja kľúčoví slovenskí politici. Predseda najsilnejšej vládnej strany spolu so šéfom najväčšej opozičnej partaje od nového amerického prezidenta očakávajú, že bude hľadať „partnerstvo s Ruskom“ a že spolu s Vladimirom Putinom ponúknu „inú kvalitu vzťahov medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi“. Robert Fico a Richard Sulík sa opäť zhodli, ale znovu z toho ide strach.
„Každé rozhodnutie o obchode, daniach, imigrácii, zahraničnej politike bude také, aby z neho dokázali ťažiť americkí zamestnanci, americké rodiny,“ povedal D. Trump. America first, čiže Amerika vždy na prvom mieste je slogan, ktorý potvrdzuje, čo hlásal kandidát v kampani: Amerika sa zmení z globálneho lídra na globálneho egoistu.
Zdroj: Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Nový prezident ničí základy americkej zahraničnej politiky, ktoré jeho demokratickí i republikánski predchodcovia udržiavali už od druhej svetovej vojny. Čo hovorí o NATO („Je zastarané“) a o Európskej únii („Bude sa rozpadať“), svedčí o tom, že vzťahy s atlantickými spojencami a integrovanou Európou už nepovažuje za životne dôležité pre Ameriku. Mnohí si položili otázku, prečo je to tak, a nenašli odpoveď, ktorá by bola dobrá pre alianciu a Úniu.
Podľa niektorých D. Trumpovi viac záleží na dobrých vzťahoch s Ruskom ako s Európskou úniou, ktorú vníma ako hospodárskeho konkurenta. To, že hlavným cieľom prezidenta Putina je prinajmenšom oslabenie, ak nie rozbitie Únie a aliancie, neskrývajú ani početní ruskí trollovia. Iba to obhajujú tvrdením, že ide o podlé a utláčateľské organizácie.
Druhé vysvetlenie, prečo sa D. Trump odvracia od Únie, zohľadňuje to, čo Európska únia stelesňuje. Predstavuje totiž voľný pohyb (kapitálu, ľudí, tovaru a služieb), ochranu životného prostredia, rešpektovanie zásad liberálnej demokracie, zvrchovanosť medzinárodných dohôd a medzinárodného práva, čo sa dá vyjadriť zjednodušene aj tak, že v Únii je medzinárodné nad národným. Práve to Trumpovi prekáža. Vedia to aj šéfovia európskych nacionalisticko-populistických strán Európy, preto ho tak milujú.
Ak si dvaja relevantní slovenskí politici želajú po Trumpovom nástupe zlepšenie americko-ruských vzťahov, tak prehliadajú najdôležitejšie. Že by sa mali starať predovšetkým o to, nech sa dá Európska únia dohromady, lebo inak nedokáže odolať prípadnému „dealu“ medzi Trumpom a Putinom. Ak doteraz mala Únia problém s tým, čo ju okrem problémov spája, teraz môže v praxi predviesť svoju užitočnosť. Iba ako celok môže zvládnuť situáciu, s akou by si nedali rady jednotlivé členské štáty. Pre Úniu je to šanca. Druhá taká už nebude.
