Trump je prezident a má dôvod jasať. Ale Slovensko?

Azda ani Donald Trump neveril, že to bude také rýchle a jednoznačné. Druhýkrát sa stal prezidentom Spojených štátov. Hoci so štvorročnou pauzou, ale o to jednoznačnejšie. Zatiaľ čo pred ôsmimi rokmi nad vtedajšou súperkou Hillary Clintonovou vyhral len so šťastím na počet voliteľov a v súčte dokonca získal o dva milióny hlasov voličov menej, súčasnú súperku Kamalu Harrisovú výrazne prevalcoval. A to bolo jasné dávno pred tým, ako volebné komisie sčítali všetky hlasy. D. Trump vyhral takmer o päť miliónov voličských hlasov a u voliteľov jasným rozdielom 312 k 226. „Som 47. prezidentom Spojených štátov,“ oznámil nadšeným fanúšikom na svojej obľúbenej Floride, kde si zriadil volebné centrum. „Získali sme bojové štáty, ale vyhrávame aj v Michigane, Arizone a Nevade,“ povedal D. Trump. „Americký ľud nám dal bezprecedentný a veľmi silný mandát. Dosiahli sme neuveriteľný politický úspech,“ volal.

„Chcem vám všetkým poďakovať. Je to neuveriteľné hnutie, aké ešte ni-kto nikdy nevidel. Teraz sa dostaneme na vyššiu úroveň, pretože pomôžeme našej krajine vyliečiť sa. Všetko vyriešime, utesníme hranice,“ sľúbil. „Znížime dane, splatíme dlhy, budeme robiť veci, ktoré by nikto nedokázal. Chceme byť mocní aj vojensky, ale nechceme používať armádu. Žiadne vojny,“ uviedol a na záver sa vrátil k atentátu, pri ktorom ho od smrti delili centimetre. „Boh ušetril môj život z nejakého dôvodu. A tým dôvodom bolo, aby som zachránil Ameriku. Neodpočiniem si, kým nebude Amerika prosperovať. Bude to zlatá éra Ameriky,“ sľuboval.

O jedenásť miliónov menej

To D. Trump ešte nevedel, že sa k nemu priklonili všetky nerozhodnuté štáty a na volebnej mape USA zažiarila červená farba republikánov. Tí mohli napokon už v prvý volebný deň oslavovať nielen Trumpovo víťazstvo, ale aj zisk väčšiny v Senáte, mocensky kľúčovej hornej komore kongresu. Darilo sa im aj vo voľbách guvernérov, hoci mnohí demokrati obhájili guvernérske kreslá aj v štátoch, kde K. Harrisová s D. Trumpom prehrala. Mnohí komentátori to vidia ako potvrdenie, že K. Harrisová nebola najlepšou možnou kandidátkou. Pre ňu a jej demokratov boli výsledky poriadnou sprchou. Analytici očakávali tesný súboj, ale všetky prieskumy verejnej mienky od jej letného oznámenia kandidatúry ukazovali, že nad D. Trumpom v celoamerických prieskumoch vedie. Takmer všetky prieskumy sa však opäť mýlili, a to ešte oveľa viac než pred ôsmimi rokmi v prípade súboja D. Trumpa s H. Clintonovou.

Čo sa týka hľadania vinníka, väčšina vysokopostavených demokratov viac než na K. Harrisovú a na kampaň opierajúcu sa o právo na potrat ukazuje na dosluhujúceho prezidenta Joea Bidena. Niekdajšia šéfka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová jeho príliš neskoré odstúpenie z kampane označila v rozhovore pre New York Times za hlavný dôvod tvrdej porážky. „Keby prezident odstúpil skôr, mohli sa o post uchádzať aj iní kandidáti,“ uviedla. Zle načasované Bidenovo odstúpenie, navyše až po pokorujúcom debakli v televíznej debate s D. Trumpom, v podstate nedalo demokratom inú šancu než siahnuť po K. Harrisovej. Tá dovtedy nebola príliš viditeľná, príliš populárna ani príliš úspešná viceprezidentka. K. Harrisová síce dokázala s Trumpom dorovnať krok, ale jej dôraz na demokraciu a reprodukčné práva sa neukázal ako dostatočne mobilizujúci.

Mnohí voliči demokratov voliť jednoducho neprišli, účasť bola výrazne nižšia ako v roku 2020, keď za J. Bidena hlasovalo 81 miliónov a za D. Trumpa 74 miliónov Američanov. Teraz stačil D. Trumpovi na jasné víťazstvo zhruba rovnaký počet, pretože K. Harrisovú volilo asi o jedenásť miliónov ľudí menej ako J. Bidena.