Trump dal Číne moc, o akej ani nesnívala

Príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu poskytol Pekingu príležitosť, o akej ani nesníval. Zbrklým odstúpením od TPP prenechal Číne v Ázii akčný priestor, ktorý Peking bez zaváhania využil.

Impulz z Washingtonu

Čínsky prezident Si Ťin-pching sa už v polovici januára vybral na Svetové ekonomické fórum do Davosu, aby tam upokojoval svetovú podnikateľskú smotánku, že globalizácia môže pokračovať aj pod iným ako pod americkým vedením.

D. Trump vyslal do Švajčiarska jedného zo svojich poradcov pre obchod Anthonyho Scaramucciho. Tento zakladateľ hedžových fondov SkyBridge Capital robil všetko, čo mohol, aby uchlácholil investorov, že nový americký prezident nie je bigotným antiglobalistom a starosvetským izolacionalistom. Nemohol však poprieť to, čo D. Trump potvrdil v inauguračnom prejave, že bude uprednostňovať bilaterálne obchodné dohody pred multilaterálnymi.

Čínsky prezident predniesol v Davose pamätný prejav, v ktorom apeloval na zvyšok sveta, aby nezanevrel na globalizáciu. Prezentoval sa ako štátnik, ktorý sa nebojí prevziať historickú úlohu nového kormidelníka globalizácie.

Členské krajiny Európskej únie s čínskym potentátom nepolemizovali. Mali iné starosti, keďže prichádzali o významného člena (Spojené kráľovstvo) a medzi občanmi Únie sa šíril euroskepticizmus. Si Ťin-pching ale počas niekoľkodňového januárového pobytu vo Švajčiarsku postrehol, že mnohým Európanom prekáža silnejúci byrokratický centralizmus Bruselu. Uvedomil si, že by sa nebránili prehlbovaniu integrácie, keby u nich prebiehala menej direktívnym spôsobom.

Prezidenti Ruska a Číny Vladimir Putin a Si Ťin-pching na májovom Fóre One Belt, One Road v Pekingu. Zdroj: Profimedia.cz

Najvyšší čínsky ústavný činiteľ si overoval postoje európskych politikov, akademikov a ekonómov zo svojho uhla pohľadu. Aktualizoval tam s poradcami čínsky projekt obchodno-hospodárskeho prepájania ázijského okraja obrovskej pevninskej masy Eurázie s európskym v podmienkach ústupu Bieleho domu do globalizačného úzadia. Na druhej strane v Davose rozpoznával, že mimoeurópske delegácie globalizáciu neodmietali. Postrehol, že by privítali odhodlanie Číny prispievať k odstraňovaniu prekážok voľnému pohybu kapitálu, tovarov, služieb a pracovným silám.

Bod zlomu

Do čínskej metropoly sa vracal z Európy v presvedčení, že doba je mimoriadne priaznivá na propagovanie a presadzovanie čínskeho variantu globalizácie. Na samite sa o ňom referovalo ako o One Belt, One Road (Jeden pás, jedna cesta).

Predtým tiež ako o Novej Hodvábnej ceste, čo bola plánovaná sústava pozemných a námorných obchodných trás a výrobno-energetických koridorov. Písal sa rok 2013 a štatistiky Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu ukazovali, že čínska ekonomika predstihuje americkú v tvorbe hrubého domáceho produktu podľa parity kúpnej sily. Bol to bod zlomu, keď veľmocenskému postaveniu Spojených štátov začali biť hodiny. V čínskych mocenských kruhoch si kládli otázku, ako pokračovať vo veľmocenskej partii so Spojenými štátmi.

Peking presviedča podnikateľov, investorov i politikov, že globalizácia môže pokračovať aj pod iným ako pod americkým vedením

Ríša stredu vstúpila do novej fázy súperenia s USA o vplyv prostredníctvom integračných blokov. Hospodárskych, obchodných i bezpečnostných. Biely dom D. Trumpa sa však