Prezidentská kampaň v USA sa už pomaly končí. V čom sú tieto voľby odlišné od tých v minulosti?
Hlavným rozdielom je Donald Trump. Spôsob kampane, akú viedol on, sme tu ešte nevideli. Samozrejme, že vždy boli v politických kampaniach aj lži. Rozdiel je však v tom, že Trumpovi neprekáža, že ho niekto prichytí pri klamstve. Neškodí mu ani rasistická a sexistická rétorika, všetky tie nechutnosti v jeho kampani. Toto v histórii nemá obdobu.
Prečo je to tak? Čo je dnes iné ako v minulosti - voliči to viac tolerujú?
Na to je množstvo dôvodov. Jedným z nich je to veľké množstvo médií, ktoré dnes máme. V takom systéme je idea pravdy niekde úplne mimo. Máme zrazu veľmi veľa verzií reality. Dokonca sme sa o pravde až prestali vzájomne rozprávať, všetko sa zmenilo na akúsi reality šou. Masy sa zabávajú a myslia si, že politika je nejaká hra. Napríklad v Rusku majú ľudia prístup k obrovskému množstvu médií, ale nevedia to celé spracovať. Všetko sa to pre nich stáva akýmsi filmom.
Nie je príčinou aj to, že ľudia sa na sociálnych sieťach uzatvárajú do informačných bublín, ktoré len posilňujú ich predsudky?
Áno, sociálne médiá, káblová televízia, to všetko. Celá táto informačná revolúcia, ktorá podkopáva koncept reality. Všetko sa stáva akousi šou. Fakty – tie sú v bežnom živote často nepríjemné. Povedia vám, že raz určite umriete. Prečo by potom mali používať fakty politici? Jedine vtedy, ak vám chcú predstaviť nejaký argument. Napríklad, že treba vstúpiť do Európskej únie, alebo zmeniť ekonomiku – tam fakty potrebujete. Ale ak o víziách budúcnosti stratíme akúkoľvek predstavu, moc prevezme citové túženie nostalgie pozbavené faktov.
Čo to potom znamená pre demokraciu ako takú? Nezávisí toto zriadenie od informovaných, aspoň do istej miery rozumných voličov?
Verejná sféra, nejaká myšlienka deliberatívnej demokracie (rozhodovanie na základe diskusie a presvedčivosti, pozn. TREND) sa nám strácajú. Ak si ich chceme udržať, ľudia musia o faktoch debatovať, konverzovať, prichádzať s argumentmi. Nebezpečenstvom však je, keď sa voliči stanú natoľko polarizovanými, že sa už nezhodnú ani na základných faktoch. Pretože na to, aby politici vedeli dosiahnuť nejaký kompromis, musia viesť nejaký konštruktívny dialóg. Ale oni sa polarizujú aj preto, aby voličom nadbiehali.
Napísali ste knihu o chorobách verejnej diskusie v Rusku. Je vývoj v USA či Európe v niečom podobný?
Áno, deje sa to všade, po celom svete. Svojím spôsobom je to ale vývoj, v ktorom Rusko získava navrch. Pretože ono nemusí byť deliberatívnou demokraciou. Vo svete, kde je pravda niekde „tam mimo,“ je Rusko silnejšie. Neexistuje tam systém bŕzd a protiváh, ktorý by dezinformácie Kremľa dovnútra krajiny obmedzoval. Môžu klamať len tak pre radosť. [Napríklad o prítomnosti vojakov na Ukrajine, pozn. TREND]
Šance na zvolenie D. Trumpa sú podľa prieskumov pomerne nízke. Ale ani v brexit veľa ľudí neverilo. Čo ak sa naozaj stane prezidentom?
Krátka odpoveď je, že by to bol koniec Západu ako modelu hodného nasledovania. Dlhšia by sa týkala mechaniky amerického politického systému, ktorý umožňuje brzdiť prezidenta v jeho právomociach.
Peter Pomerantsev (39)
Je analytikom britského inštitútu Legatum, kde vedie program s názvom Beyond Propaganda. Je tiež publicistom, spisovateľom a dokumentaristom. Narodil sa v Kyjeve, ale od malička vyrastal v západnom Nemecku i v Londýne. Deväť rokov pracoval pre ruskú televíziu TNT. O skúsenostiach z tohto obdobia napísal knihu „Nič nie je pravda a všetko je možné: surrealistické srdce nového Ruska.“