Triumf, na ktorý sa čakalo tristo rokov

Aj staroveká Judea bola v časoch Ježiša v morálnom marazme. Syn Jozefa a Márie z dedinky Nazaret nemohol zniesť pohľad na židovských kňazov zapredaných rímskym pánom a stal sa z neho burič a revolucionár. Chodil krajinou a kázal o novom poriadku, spravodlivosti a oslobodení národa. Hlásal, že zborí chrám ako symbol starého a prehnitého systému, že neostane kameň na kameni a všetko vybuduje odznovu. Hromžil na kňazov ako vtedajšiu elitu, ktorá zneužívala svoje postavenie a kolaborovala so zlom – s Rimanmi. Ježiš hlásal politický, náboženský a hospodársky prevrat.

V mnohých smeroch boli jeho ciele analogické s tým, o čo sa o približne dvetisíc rokov neskôr usilujú aktéri súčasnej predvolebnej kampane. Niektorí sú triezvejší a hovoria len o vyprášení starých zapredancov a vybudovaní štátu nanovo. Iní sa rovno pasujú za „spasiteľov“, ktorí ako jediní môžu zachrániť národ pred totálnym úpadkom. V revolučnej atmosfére túžby po novom poriadku sa ozýva aj stará mocenská elita, ktorá sa tiež snaží natesnať do nového formátu zmeny.

Je nepochybné, že Slovensko prechádza obdobím striedania epoch, že to, čo bolo možné včera, už dnes nefunguje. Verejnosť sa dožaduje