Tridsať rokov od rozdelenia. Jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať

Slovensko dostalo k tridsiatemu výročiu samostatnosti od Česka symbolický dar. Prvýkrát od čias Rudolfa Slánskeho mladšieho, chartistu a pred svojím nástupom na Slovensko veľvyslanca v Moskve, dostane česká ambasáda v Bratislave do čela skutočne špičkového diplomata. Rudolf Jindrák patrí medzi legendy ponovembrovej českej diplomacie.

V polovici 90. rokov sa výrazne podieľal na deklarácii s Nemeckom, ktorá prijateľne uzavrela problém vyhnania troch miliónov sudetských Nemcov. R. Jindrák, ktorý bol potom dlhé roky veľvyslancom v Berlíne a predtým v Maďarsku, si mimoriadne renomé nepokazil ani v ťažkej úlohe vedúceho zahraničného oddelenia prezidentskej kancelárie Miloša Zemana.

Popri bezproblémových vzťahoch s Nemeckom sa snažil udržať vysokú úroveň vzťahov so Slovenskom, kde sa aj M. Zeman držal dobrých zvykov prvých (aj posledných) rozlúčkových ciest českého prezidenta na Slovensko a naopak.

Inventúra „mimoriadnosti“

Päťdesiatpäťročný R. Jindrák, ktorý má so Slovenskom hlboké rodinné väzby, prichádza do krajiny s veľkými ambíciami. O tento post veľmi stál. Napriek všetkým vzletným oficiálnym politickým frázam a gestám vie, že mimoriadnosť česko-slovenských vzťahov je dnes do značnej miery minulosťou. 

„Mali by sme sa vrátiť k tomu, čo znamená nadštandardnosť česko-slovenských vzťahov. V mnohých oblastiach už naše vzťahy nadštandardné nie sú,“ uvádza. „Česko-slovenské vzťahy sa v Európskej únii (EÚ), obrazne povedané, rozplynuli ako kocka cukru a my sme sa im prestali po vstupe do EÚ dostatočne venovať. Pritom aj pre kvalitu nášho členstva v EÚ sú bilaterálne vzťahy s členskými štátmi Únie zásadné,“ hovorí nový veľvyslanec v Slovenskej republike. 

„Mojou ambíciou napríklad je, aby mali Slováci žijúci v Česku a Česi na Slovensku rovnaký prístup k štátnym úradom, ako majú vo svojom domovskom štáte. Chcem vyhodnotiť, ako fungujú dôchodky, uznávanie vedeckých titulov, uznávanie vzdelania a kvalifikácie, používanie jazykov a podobne. Jednoducho agenda, ktorá sa týka obyčajných ľudí, aby mali oprávnený pocit, že naše vzťahy sú niečo viac, než máme s Poľskom, Rakúskom alebo Nemeckom,“ dodáva o svojich hlavných cieľoch, na ktoré sa bude prioritne zameriavať.

Na západ, najmenej do Prahy

Nový český veľvyslanec na Slovensku R. Jindrák presne vie, o čom hovorí, a ja jeho slová môžem len potvrdiť. Mal som šťastie, že som svoje štyri roky na Slovensku začiatkom tohto storočia zažil v čase, keď sa tieto vzťahy dostali na doterajší vrchol.

Po viac ako ôsmich rokoch veľmi problematického obdobia takmer nestýkania sa vládnych reprezentácií Václava Klausa a Vladimíra Mečiara dali ich nasledovníci M. Zeman a Mikuláš Dzurinda česko-slovenské vzťahy do poriadku. Sériou zmlúv vyriešili nielen osem rokov nevyriešený problém rozdelenia zvyšku federálneho majetku, ale vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi povýšili de facto na úroveň vzájomných práv občanov EÚ.

A to niekoľko rokov pred tým, ako sa Česko a Slovensko v apríli 2004 skutočne spoločne stali súčasťou EÚ. To bol ďalší, zďaleka nie samozrejmý výsledok podpory Prahy Bratislave. A aj úsilie obnovenej Vyšehradskej štvorky, ktorá pomohla tomu, že sa z „čiernej diery Európy“ stal po rokoch mečiarizmu normálny stredoeurópsky štát a plnohodnotná kandidátska krajina EÚ.