Tridsať britských hodín v Bruseli

Ukázalo sa, že plánovaný rozvrh hodín treba pozmeniť: v prvom bode ho skrátiť a v druhom predĺžiť. Schôdzka hláv štátov a šéfov vlád sa napokon natiahla na tridsať hodín. Predlžovať sa muselo kvôli handlovaniu s britskou delegáciou napriek tomu, že stály predseda Európskej rady Donald Tusk poslal účastníkom návrh dohody už 2. februára a expertné tímy mali dva týždne na vyhladenie trecích plôch.

Turci neprišli

Prvý tematický okruh o migrácii sa mal zamerať na poskytovanie humanitárnej pomoci, plnenie Akčného plánu EÚ – Turecko o regulovaní počtu utečencov smerujúcich do Grécka, sprevádzkovanie vstupných registračných stredísk v Grécku a stráženie vonkajších hraníc schengenu.

V týchto otázkach vždy nejako figurovalo Turecko, ktoré mal v Bruseli zastupovať premiér Ahmet Davutoglu. Tento bývalý minister zahraničných vecí však zrušil odlet z Ankary po tom, čo tam teroristi podnikli ničivý bombový útok na kolónu vojenských autobusov necelých tristo metrov od sídla generálneho štábu a päťsto metrov od budovy parlamentu. Masaker si vyžiadal najmenej 28 mŕtvych a 61 zranených.

Premiéra nemohol nahradiť ani bývalý trojnásobný ministerský predseda a súčasný prezident Recep Tayyip Erdogan. Toho by síce v belgickej metropole videli ešte radšej ako A. Davutoglua, pretože vlani na jeseň osobne prevzal do rúk rokovanie s EÚ o kontrole migračného toku z Turecka do Európy. „Sultán“ Erdogan mal cestovať 18. februára do Azerbajdžanu, no odlet zrušil, aby mohol koordinovať činnosť krízového štábu.

Neprítomnosť predstaviteľa krajiny polmesiaca si vynútila preloženie „tureckej agendy“ na marcové zasadanie Európskej rady. Niektorí delegáti si pritom vydýchli, pretože debaty so sebavedomými Turkami, ktorí vedia, že držia tromfy v rukách, by boli tvrdé a náročné. Vyžadovali by si maximálnu mieru súdržnosti európskych potentátov, pretože pri licitovaní o prostriedkoch požadovaných Tureckom na úhradu nákladov na udržiavanie utečeneckých táborov Ankare už nestačia tri miliardy eur dohodnuté na jeseň. Pýta si päť i viac miliárd a nástojí aj na politických ústupkoch únie a NATO vo vojne, ktorú Turecko vedie s kurdskými milíciami v sýrskom a irackom pohraničí.

„Nové“ vzťahy s EÚ predstavil David Cameron doma ako víťazstvo a pred referendom odporúča zotrvanie Británie v únii

Do marca ďaleko

Bez vysokopostavených Turkov sa uvoľnil priestor na výmenu názorov dvoch odlišných záujmových skupín. Menšej, ktorá dosiaľ nezvykla vystupovať asertívne, združenej okolo Vyšehradskej štvorky – Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska –, a väčšej, zoskupenej okolo Nemecka a bruselských eurokratov. Tá stojí za konceptom zlepšenia ochrany vonkajších hraníc Schengenu pomocou Spoločného akčného plánu EÚ – Turecko (tzv. Merkelovej plánu alebo tiež plánu A), za ktorý sa postavili všetci členovia EÚ.

Skupina V4 však vydala tri dni pred samitom únie na vlastnom mimoriadnom samite v Prahe o migrácii deklaráciu, v ktorej sa síce podpísala pod plán A, no navrhla aj iný, rezervný: