Tri trendy podľa Lukáša Kovandu

Nedávno ste vyslovili názor, že západný svet čakajú tri hlavné trendy – japonizácia, izraelizácia a uberizácia. Čo si pod tým máme predstaviť?

Sú to tri hlavné trendy charakteristické pre súčasnosť. Japonizácia spočíva v nezadržateľnom demografickom trende celého Západu. Starnutie populácie so sebou prinesie aj závažné ekonomické problémy, ktoré sa už teraz objavujú v Japonsku.

Myslíte na dlhodobú stagnáciu japonskej ekonomiky?

Mám tým na mysli stagnáciu, ktorá je do veľkej miery daná práve starnutím. Keď urobíte prepočet rastu japonskej ekonomiky bez ohľadu na starnutie populácie, hrubý domáci produkt ekonomicky aktívneho obyvateľstva, bez započítania ľudí v dôchodkovom veku a ďalších ekonomicky neaktívnych, tak prídete na to, že japonská ekonomika rastie. Stagnáciu spôsobuje starnutie, to znamená čoraz väčší podiel ľudí starších ako 65 rokov. V Japonsku je tento podiel najväčší na svete.

Deje sa to už aj v Európe?

Čaká to aj Európu, druhou najstaršou ekonomikou sveta je Taliansko. Nie je náhoda, že v súčasnosti tiež prechádza stagnáciou, prejavuje sa tam japonizácia ekonomiky. Bude sa to týkať aj českej či slovenskej ekonomiky. Približne do päťdesiatych rokov bude naša populácia starnúť a my môžeme rozvíjať tisíce spôsobov, ako sa na to pripraviť.

V tomto kontexte sa vynára otázka utečeneckej krízy. Podľa niektorých ekonómov je práve prijímanie stoviek tisíc utečencov riešením negatívnych vplyvov starnutia populácie.

Obavám sa, že toto nie je riešenie. Mnoho ľudí, ktorí sa týmto témam venujú, nemá ekonomické vzdelanie alebo majú ekonomistické názory, čo znamená, že ekonómiu až príliš preceňujú. Vychádzajú z jednoduchého pohľadu, že nám budú chýbať mladí ľudia a že je žiaduce ich priviesť z iných končín sem, budú tu pracovať a hospodárstvu to bude svedčiť. Potom tu máme druhý, povedzme ekonomizujúci pól, ktorý dospieva k rovnakému záveru. Že prijímaním miliónov ľudí z iných končín a iných kultúr sa budú podieľať na tvorbe HDP. Obávam sa, že takto jednoduché to nie je. Ľudia z niektorých kultúrnych okruhov sú len ťažko začleniteľní na trhy práce. Máme s tým empirické skúsenosti zo Spojených štátov, čo je krajina dlhé desaťročia otvorená imigrácii. Americkí ekonómovia hovoria o zhoršujúcej sa kvalite imigrácie. Tento výrok môže znieť až eugenicky, preto radšej hovorím o klesajúcich ekonomických prínosoch.

Znamená to, že v porovnaní s minulosťou prichádzajú menej skúsení pracovníci?

Áno. Často to porovnávam napríklad s československými imigrantmi, ktorí utekali do USA najskôr pred Hitlerom, potom pred Gottwaldom a komunistami a po roku 1968 pred Brežnevom.

Harvardský ekonóm George Borjas výskumom dokázal, že Česi a Slováci emigrujúci v týchto rokoch do USA mali v priemere dvojnásobný počet rokov strávených vo vzdelávacom systéme oproti tým, ktorí tam teraz prichádzajú z Mexika. To sa, samozrejme, musí niekde prejaviť. Podstatná časť názorov, z ktorých dnešní ekonómovia čerpajú, je ako zo šesťdesiatych či medzivojnových rokov, keď boli vplyvy imigrácie v USA pozitívne a išlo o jednoznačné obohatenie. Od osemdesiatych rokov je v každej dekáde prínos nižší a dá sa to pozorovať aj na tom, ako prichádzajúci ľudia zvládajú angličtinu. Majú čoraz horšiu znalosť, a to nielen pri vstupe do hostiteľskej krajiny. Pomalšia je aj schopnosť učiť sa angličtinu, keď už sú na trhu práce.

Čím je to spôsobené?

Niektoré firmy nemusia zachytiť technologické zmeny, ktoré sa často dejú rýchlejšie, než si myslíme

Ľudia z niektorých kultúrnych okruhov sú len ťažko začleniteľní na trhy práce

Súvisí to s tým, že ich je tam už veľa. Paul Collier z Oxfordskej univerzity hovorí o diaspórach. Keď sa v hostiteľskej krajine vytvorí dostatočne veľká, tak prichádzajúce obyvateľstvo žije v getách a nemá takú motiváciu učiť sa nový jazyk. Žije medzi svojimi, v uzavretej bubline, často žije zo sociálnych dávok, čo je často prípad get v Európe, a nemá tak motiváciu začleniť sa na trh práce. Určite som pre imigráciu, ale musí sa selektovať a početne obmedzovať. Keď sa neobmedzí, dôjde k vzniku diaspór. Ľudia potom nebudú motivovaní vstupovať na trh práce, čo ekonomickému systému prináša záťaž. Nemôžeme sa čudovať, že väčšina utečencov v Európe smeruje do Nemecka a Švédska, kde je sociálny systém najštedrejší.

Zdroj: Profimedia.cz

Spomínate vznik get, predpokladám, že to súvisí s ďalším trendom – izraelizáciou.

Izraelizácia je citeľná hlavne v poslednom období predovšetkým v súvislosti s teroristickými útokmi. Niektorí politici hovoria o vojne, až tak ďaleko by som nešiel. No je zrejmé, že systém „boja“ v dvadsiatom prvom storočí bude vyzerať inak, ako to bolo v minulosti. Už to nebudú jednoliate súbory armád bojujúce dlhé zákopové vojny. Obávam sa, že to budú útoky relatívne dobre vycvičených jednotlivcov, osamelých vlkov, malých skupiniek, pričom Islamský štát má za sebou profesionálov podieľajúcich sa na cvičení bojovníkov.

Čo to znamená pre ľudí?