Svedok Suchodolinský o Slovenskej republike povedal, že „tento štát obchádza zákony a pravidlá hry“. Ľudia, ktorí republiku reprezentujú, obchádzajú zákony a záväzné pravidlá tak často, že Suchodolinského konštatovanie už znie ako banalita.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Na rozdiel od mnohých, ktorí iba nadávajú, autor tohto vyjadrenia urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby verejnosť upozornil na nebanálnosť svojho výroku. O tunelovaní inštitúcie, ktorá z povahy vecí nie je dobre kontrolovateľná, napísal dôkladnú a precízne spracovanú správu, ktorá mala desiatky príloh – zmlúv, interných pokynov, dokladov a faktúr. To bolo jeho prvé svedectvo.
Práve preto, že najlepšie vedel, čo správa obsahuje, bol presvedčený, že jednoducho nebude možné, aby sa len tak ututlala. „Fakty, ktoré som spracoval v tej správe, boli natoľko nepriestrelné, že som si bol istý, že to nemôže hocikto len tak odpáliť,“ povedal v čase, keď už zistil, že sa hlboko mýlil. Stalo sa to vtedy, keď vyšetrovateľ Slavomír Laho so súhlasom dozorujúceho prokurátora Mariána Vargu a špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika trestné stíhanie v tejto veci zastavil.
Jeho druhé svedectvo sa teda týka toho, že bez ohľadu na okolnosť, aké nepriestrelné sú fakty, v čase, keď na Slovensku vládne druhý kabinet Roberta Fica, je možné „odpáliť“ úplne všetko.
Pravda, nemôže to urobiť len tak hocikto, ale iba politickí prominenti, ktorí chránia iných, lebo tým chránia aj seba. Na priamu otázku redaktora Mareka Vagoviča, či si myslí, že polícia a prokuratúra postupovali tak, ako postupovali, lebo chceli chrániť bývalého a terajšieho funkcionára vojenskej tajnej služby Ľubomíra Skuhru, ktorý je človekom ministra vnútra Roberta Kaliňáka, bývalý zástupca šéfa vojenskej tajnej služby odpovedal: „Myslím, že áno.“ To je tretie svedectvo V. Suchodolinského.
Autor správy o tunelovaní vojenskej tajnej služby nerobil zo seba martýra. Vyhlásenie ministra obrany Martina Glváča, ktorý oznámil, že na neho podá trestné oznámenie, či poznámku ministra vnútra R. Kaliňáka, že ak odpovie na otázky členom parlamentného výboru na kontrolu vojenského spravodajstva, tak poruší zákon, nijako zvlášť nedramatizoval. Komentoval ich stručne: „Vnímal som to len ako bežné zastrašovanie.“
V. Suchodolinský bol človek, ktorý videl, čo sa v krajine deje, ale nechcel sa s tým zmieriť, lebo „veril v akúsi základnú spravodlivosť“. Svojimi svedectvami nám dal návod, ako si môžeme najlepšie uctiť jeho pamiatku. Musíme veriť v elementárnu spravodlivosť rovnako činne ako on.
