Hoci transakcia sama osebe nebola nelegálna, rozprúdila diskusiu o možnosti tvorby zisku zdravotných poisťovní. Napriek odlišnému postoju koaličných strán vnieslo OĽaNO do programového vyhlásenia vlády klauzulu o možnosti znárodnenia súkromných zdravotných poisťovní. Mohlo by sa to stať v prípade, že nedokážu plniť podmienky požadované ministerstvom a prinášať „hodnotu“ pre poistencov. O tom, či prinášajú hodnotu pre poistencov, však nemali rozhodovať poistenci, ale ministerstvo zdravotníctva. Keby to boli poistenci, postavenie súkromných zdravotných poisťovní by sa malo, naopak, posilniť, keďže rok po roku pravidelne a vo veľkom množstve opúšťajú štátnu zdravotnú poisťovňu. Ideológia ministra zdravotníctva Marka Krajčího, ktorý je prívržencom štátneho zdravotníctva, sa čoskoro prejavila aj v realite.
Počas ekonomickej krízy prudko klesli príjmy zdravotných poisťovní a dofinancovanie zdravotníctva sa stalo nutnosťou. Minister však presadil návrh o dofinancovaní strát výhradne štátnej poisťovne. Vláda ho schválila dokonca dvakrát. Súkromným poisťovniam uštedrila vysoké straty na úkor štátnej poisťovne. A to napriek tomu, že práve tá mala podľa zákona pre neefektívne hospodárenie smerovať do nútenej správy. Neblahé náznaky donútiť súkromné zdravotné poisťovne finančne krvácať sa ukázali aj pri stavbe štátneho rozpočtu na rok 2021, ktorý, paradoxne, počítal s poklesom nezamestnanosti. A to napriek skutočnosti, že predikcie všetkých ekonomických inštitúcií hovorili o jej ďalšom náraste. To sa začiatkom roka začalo naplňovať. No rozpočet je už dávno daný a spolu s nepreplácanými výdavkami za testovanie a očkovanie spôsobí zdravotným poisťovniam ďalšie významné straty. Existujú obavy, že chybne nastavený štátny rozpočet, selektívne dofinancovanie zdravotníctva a náklady spôsobené koronakrízou sú spôsobom, ako vláda plánuje zoštátniť zdravotníctvo ešte v tomto volebnom období. A to pokútnym spôsobom bez akejkoľvek verejnej a odbornej diskusie.
