Trhanie Španielska zabolelo všetkých

Búrlivé oslavy zrodenia nového štátu v Barcelone vystriedalo rýchle vytriezvenie. Španielsky Senát v Madride kontroval v rovnaký deň uplatnením ústavného článku 155. Ten umožnil vláde odvolať katalánsku vládu a zaviesť priamu správu nad regiónom.

Zásah na poslednú chvíľu

Španielsky premiér Mariano Rajoy tak aj učinil, keď oznámil, že sa rozhodol rozpustiť katalánsku regionálnu exekutívu i parlament a vypísať na 21. december predčasné voľby do katalánskeho zákonodarného zboru. Mimoriadnym opatrením zo strany Madridu bolo aj prepustenie náčelníka katalánskej regionálnej polície Josepa Lluísa Trapera, takmer úplné odstavenie činnosti diplomatickej služby a odvolanie katalánskych vyslancov v Bruseli i v Madride.

„Nikdy sme nechceli, aby to dospelo až k tomuto bodu,“ konštatoval skormútený, no rezolútny M. Rajoy. Jediným účelom tohto rozhodnutia jeho vlády bolo „vrátiť čím skôr Katalánsko do normálneho zákonného stavu“, ubezpečoval katalánsku, španielsku, európsku i medzinárodnú verejnosť.

V Barcelone v uplynulú sobotu demonštrovali za jednotné Španielsko státisíce ľudí. Zdroj: Gettyimages.com

Šesťdesiatdvaročný M. Rajoy delegoval výkonné právomoci šéfa katalánskej vlády na španielsku vicepremiérku Sorayu Sáenz de Santamaríovú. Tá si vytvorí skupinu štátnych tajomníkov poverených riadením jednotlivých regionálnych vládnych rezortov. Predvolebná kampaň v Katalánsku potrvá pätnásť dní a rozbehnúť sa má už 5. decembra. Dovtedy sa bude musieť Madrid a španielska justícia rozhodnúť, ktorí členovia rozpustenej najvyššej katalánskej politickej reprezentácie sa budú smieť uchádzať o znovuzvolenie. Katalánskej vláde, presnejšie Generálnej správe autonómneho spoločenstva Katalánsko (Generalitat de Catalunya), šéfuje hodnostár, funkčne predseda vlády, ktorému patrí aj titul prezident, keďže spadá do kategórie prezidenta s plnými exekutívnymi právomocami.

Tichá väčšina prichádza k slovu

Katalánsky premiér Carles Puigdemont prejavil pred televíznymi kamerami po svojom odvolaní rozhorčenie nad tvrdým postupom Madridu.

„V demokratickej spoločnosti je to parlament, kto volí a odvoláva predsedu,“ vyhlásil v prejave prenášanom miestnou verejnoprávnou televíznou stanicou TV3. Svojich katalánskych spoluobčanov vyzval, aby odmietli demokratickým spôsobom, ktorý nekonkretizoval, uchopenie moci v Katalánsku Madridom. Podľa miestnej tlače neuznáva svoje zosadenie. Nenaznačil zatiaľ, či sa chce brániť súdnou cestou. Svojich rodákov vyzval, aby preukázali trpezlivosť, vytrvalosť a vieru v budúcnosť. „Bez siahania k násiliu a k urážkam,“ dodal.

Ak bezprostredne po zavedení priamej správy v Katalánsku rezonoval v médiách a na uliciach miest vzdor a pobúrenie nad drvivým zákrokom Madridu, v nedeľu sa z ulíc prevaha sympatizantov s dnes už expremiérom Puigdemontom vytratila. O slovo sa hlásila tichá väčšina. Státisícové davy demonštrovali v Barcelone za jednotu kráľovstva na Iberskom polostrove. Organizátori odhadli počet účastníkov na vyše milióna. Katalánska polícia na tristotisíc. Medzi najčastejšie slogany patrilo „Nech žije Španielsko“, „Som Španiel“ či „Barcelona patrí k Španielsku“. Agentúra ČTK si všimla heslá ako „Ďakujeme Španielsko, Katalánsko Ťa miluje“ a transparenty s nápismi „Izolovať sa znamená schudobnieť“. Nezvyklé na katalánske pomery bolo aj zavŕšenie demonštrácie španielskou hymnou.

Španielsky premiér Mariano Rajoy: „Nikdy sme nechceli dospieť až k tomuto bodu.“ Zdroj: Gettyimages.com

Pálčivá výzva na nenásilný odpor

Neprehliadnuteľným sloganom, ktorý C. Puigdemont, pôvodným povolaním novinár, musel brať vážne, bolo skandovanie „Puigdemont za mreže!“. Aj keď je expremiér profesionálom v politickom marketingu, musel ostať zarazený, ako rýchlo sa táto požiadavka preniesla z masových vystúpení na madridských námestiach k nemu domov do Barcelony. Jeho domov sa teraz po vyhadzove z barcelonského výslnia prenáša do rodnej Girony, ležiacej asi sto kilometrov na severovýchod od katalánskej metropoly. Bude sa tam musieť obklopiť právnikmi, aby ho pripravili na zrážku so španielskou justíciou.

Agentúra Agència Catalana de Notícies, ktorú spoluzakladal, priniesla v nedeľu údaje o živých kuloárnych debatách o ďalšom osude zvrhnutého katalánskeho šéfpolitika.

Ešte pred pár dňami by bolo nepredstaviteľné počuť z úst belgického ministra pre migráciu Thea Franckena hlášku, ktorú odvysielala flámska televízna stanica VTM – že C. Puigdemont, na ktorého si brúsi zuby generálna prokuratúra v Madride, by mohol dostať v Belgicku politický azyl. Súcitný Belgičan vychádzal zo signálov zo španielskej metropoly, že by španielska justícia mohla už v najbližších dňoch vzniesť obvinenia voči zvrhnutému katalánskemu premiérovi a iným katalánskym hodnostárom zo vzbury. Pokiaľ by ho súd uznal vinným, hrozil by mu trest odňatia slobody do tridsať rokov.

Španielskeho ministerského predsedu M. Rajoya a jeho Ľudovú stranu vytočila sobotňajšia vágna a o to viac znepokojujúca výzva odbojného Katalánca na pokojný odpor demokratickým spôsobom. Označil ju za „prejav bezhraničnej bezohľadnosti“. Zjavne ho vydráždil nekonkretizovaný pojem „pokojný odpor“. Pokiaľ by sa ním riadili tisíce príslušníkov katalánskej regionálnej verejnej správy a vyše stotisícový byrokratický aparát, mohli by spomaľovať či hatiť prácu a v konečnom dôsledku škodiť ekonomike.

Starosti pretrvávajú

Madrid si bude musieť pozorne zvážiť, či