Ochrana spotrebiteľa v energetike potrebuje zmeny. Tie sa nestihli prijať pre politické turbulencie a predčasné voľby. Európske pravidlá o fungovaní trhu s dodávkami energií treba zapracovať do slovenského právneho poriadku čo najskôr. Ani nová vláda sa tejto otázke nevyhne, upozorňuje Peter Marčan, analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.
Čo považujete za najpálčivejšiu tému pri predaji energií?
Nevyhnutnosť prijať nové pravidlá fungovania trhu a ochrana spotrebiteľa. Slovenský trh sa otvára, odberatelia už začínajú meniť aj dodávateľov tohto typu. A na to potrebuje zareagovať i legislatíva na ochranu spotrebiteľa.
Skúste to spresniť.
Ochrana spotrebiteľa je zásadná vec, pretože sa týka potenciálne státisícov subjektov. Ide o firmy, samosprávy, domácnosti. Slovenská legislatíva má v tejto oblasti medzery. Napríklad nie je jasné, kto je za ňu zodpovedný. Je tu Slovenská obchodná inšpekcia, Štátna energetická inšpekcia, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) či rezort hospodárstva, pod ktorý energetika kompetenčne patrí. Každá z týchto inštitúcií má istú zodpovednosť, ale žiadna z nich nie je hlavnou.
Ktorá z nich by to mala byť?
Dobrá otázka, na ktorú nie je jednoznačná odpoveď. Ochranu koncového spotrebiteľa dnes čiastočne zabezpečuje ÚRSO, ktorý zodpovedá za štandardy kvality, ukladá sankcie za nedodržiavanie lehôt či vydávanie licencií obchodníkom s energiami. No problematika je širšia. V každom prípade je dôležité pozrieť sa na to z viacerých uhlov. Ide totiž o aktuálnu vec. Najmä v súvislosti s množiacimi sa informáciami o zavedených spotrebiteľoch pri podomovom predaji.
V čom je hlavný problém?
Neexistujú jednotné pravidlá. Pri porovnávaní ponúk od jednotlivých dodávateľov sa človek, ktorý problematiku pozná len okrajovo, len ťažko orientuje. Na porovnanie, pri úverových produktoch sú banky povinné uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), čo je všeobecný ukazovateľ, podľa ktorého si spotrebiteľ vie porovnať produkty od viacerých poskytovateľov. V dodávkach energií takýto orientačný ukazovateľ nemá.
Prečo?
Nové pravidlá mali byť súčasťou legislatívnych zmien, ktoré tvoria takzvaný tretí liberalizačný balíček. Ide o implementáciu európskych smerníc, ktoré okrem iného prinášajú aj väčšiu ochranu koncového spotrebiteľa a zrýchlenie procesu zmeny dodávateľa. Trh čakal na prijatie zákona o energetike a zákona o regulácii. Žiaľ, pre skrátenie volebného obdobia a predčasné voľby sa zákony už prijať nestihli.
Čo prinesie nástup jednofarebného kabinetu Smeru v tomto kontexte?
Nová vláda bude musieť prijať tretí liberalizačný balíček. Osobne si myslím, že bude ešte viac tlačiť na ochranu spotrebiteľa. Čo však nemusí nevyhnutne znamenať, že to bude dobré aj pre trh ako taký. No treba objektívne povedať, že vývoj v posledných rokoch, pokiaľ ide o nárast počtu hráčov na trhu, bol dosť dynamický. Legislatíva týkajúca sa ochrany spotrebiteľa sa síce menila, ale zrejme by viac potrebovala reagovať na to, čo sa deje na trhu, ktorý začína byť silne konkurenčný. Liberalizácia v energetike už nie je len formálna. Treba nastaviť pravidlá tak, aby príliš nezväzovali ruky dodávateľom, ktorí hrajú fér, ale zároveň vyčistili trh od tých hráčov, ktorí zneužívali nedostatočne definované pravidlá.
Narážate na podomový predaj energií a negatívnu publicitu, keď sa množstvo klientov sťažovalo, že boli zavedení alebo dokonca priamo oklamaní?
Presne tak. Nechcem povedať, že všetci podomoví predajcovia energií sú podvodníci, pretože to nie je pravda. Ale je fakt, že problémy sa pri tomto type predaja vyskytujú častejšie.
Potrebujú klienti väčšiu edukáciu?
Rozhodne. Ale aj spomínané presné pravidlá. Zložky ceny elektriny aj plynu sú veľmi komplikované nielen pre drvivú väčšinu obyvateľov, ale dokonca aj pre podnikateľov. Takže keď si dajú vedľa seba tri ponuky od troch rôznych dodávateľov, môžu mať problém ich porovnať. Veľakrát sú malým písmom uvedené rôzne klauzuly a poplatky, napríklad za poradenstvo. Mnohí klienti až po čase zistili, že podpísali zmluvu, ktorá možno nie je až taká výhodná, ako to na začiatku vyzeralo. Iste, to je aj problém klientov, že nemajú prehľad, keďže donedávna reálna možnosť zmeny nebola. Ale dnes už je na trhu množstvo dodávateľov, ktorí ponúkajú plyn, elektrinu, prípadne aj obe komodity spolu vo forme združenej dodávky.
Aj keď nebol prijatý tretí liberalizačný balíček, nejaké zmeny na ochranu spotrebiteľa nastali. Ktoré sú najdôležitejšie?
Zavedenie sedemdňovej ochrannej lehoty pri podpise zmluvy na odber elektriny. To je pozitívna vec, pretože v prípade, že sa klient rozhodne pod nátlakom, má čas na to, aby si to rozmyslel. Nie všetky zmeny však boli pozitívne.
Čo pravidlá trhu s plynom?
To je ďalšia zásadná vec. Sú už viac než tri roky staré. A nie vždy dostatočne reagujú na fakt, že medzitým sa situácia na trhu výrazne zmenila. Liberalizácia už nie je formálna, ba na trhu existuje zásadný konkurenčný boj. Aj nové pravidlá trhu s plynom preto treba nastaviť čo najskôr.
Spomínate veľkú konkurenciu. Aký bude ďalší vývoj?
Osobne si myslím, že ešte tento rok odídu z trhu niektorí alternatívni dodávatelia. Napokon, je tu čerstvý príklad odchodu firmy Korlea Invest z trhu. Spôsobí to aj kríza, pretože tu nie je zásadnejší rast trhu. Vôľa meniť dodávateľa je relatívne malá v domácnostiach i v menších firmách.
Ako si to vysvetliť?
Ľudia sa v tom nevyznajú, sú zvyknutí na tradičného dodávateľa. Sú konzervatívni, momentálne je pre nich komplikované si to vyhodnotiť. Navyše, keď vlani pribudli k alternatívnym ponukám v dodávkach elektriny aj obchodníci s plynom, a teda aj združená dodávka, objavili sa práve tie informácie o nie úplne serióznom prístupe k predaju. Čiže niekde zapracoval aj zlý imidž jednotlivcov, ktorý sa preniesol na celú brandžu.
Na základe čoho sa spotrebitelia rozhodujú?
V prípade domácností a malých firiem je to takmer vždy o cene. Pri veľkých firmách je to, samozrejme, aj o stabilite dodávateľa. Hoci v prípade problémov nemajú ani ony problém si nájsť náhradu. No je to zbytočná komplikácia, ktorá by mohla ohroziť napríklad ich výrobu. Ale v princípe musí trh vysvetľovať a komunikovať, že zmena je možná, dá sa ňou ušetriť a že aj v prípade, keby došlo k zániku dodávateľa, je tu inštitút dodávateľa poslednej inštancie. Ide o akýsi záchranný mechanizmus, ktorý zabezpečí, že odberateľ neostane bez energií. A najhoršie, čo sa mu môže stať, je, že bude odoberať za regulovanú cenu v prípade domácností, prípadne cenníkovú cenu v prípade ostatných odberateľov.
Peter Marčan (31) vyštudoval Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Začínal ako redaktor ekonomickej redakcie v agentúre SITA, neskôr bol reportérom a analytikom týždenníka TREND, kde sa venoval predovšetkým energetike a životnému prostrediu. Od roku 2008 je analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť a senior konzultant poradenskej spoločnosti Neuropea.
Článok bol zverejnený v Špeciáli TREND +Energetika, ktorý je súčasťou TRENDU 12/2012.
Partner projektu
Foto - Maňo Štrauch
