O tom, že zelené inovácie sú spôsob, ako do firmy prilákať talenty, aj o tom, že udržateľná výstavba ovplyvňuje kvalitu života, hovorí Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE. Mladí si osvojujú globálne trendy a sú na envirootázky citliví. Developeri by na to mali prihliadať aj pri budovaní mestských štvrtí.

Zelené inovácie sú trendom už aj na Slovensku. Ako sa sem dostali?

Dopyt po zelených budovách priniesli na Slovensko ako prvé medzinárodné spoločnosti, ktoré majú globálne štandardy pracovného prostredia. Udržateľné a zdravé pracovné prostredie si však postupne osvojili aj domáci podnikatelia. Dnes je už aj jedným z konkurenčných nástrojov pri lákaní talentovaných profesionálov. Mladí ľudia veľa cestujú, spoznávajú vďaka tomu globálne trendy a sú citlivejší aj k téme životného prostredia.

Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami?

Nové trendy sa v globalizovanom svete šíria rýchlo. Vďaka medzinárodným štandardom pri navrhovaní budov s dôrazom na trvalú udržateľnosť, na základe ktorých sa udeľujú ekologické certifikáty, sa môžu firmy spoľahnúť, že dostanú rovnakú kvalitu ako inde vo svete. Naše národné štandardy majú dokonca vyššiu náročnosť ako v Spojenom kráľovstve či USA.

Takéto inovácie nie sú len zelené strechy. O čo teda ide?

Zelené inovácie a udržateľnú výstavbu si ľudia zväčša spájajú s technológiami, ako sú zelené strechy, solárne panely alebo rôzne inteligentné systémy, ktoré zbierajú a vyhodnocujú dáta z budovy a riadia napríklad vzduchotechniku či osvetlenie. Je to však len jedna časť problematiky.

Čo je v tej ďalšej časti?

Oveľa väčší vplyv na znižovanie ekologickej záťaže má charakter výstavby a rozvoja mesta. Je rozdiel, či sa mesto rozrastá do šírky výstavbou satelitných mestečiek, ktoré zaberajú pôdu a produkujú dopravu, alebo sa rozvíja premysleným zahusťovaním, teda premenou nevyužívaných plôch, najmä zaniknutých priemyselných areálov. Alebo sa budujú monofunkčné nocľahárne a biznisové zóny, medzi ktorými sa ľudia musia presúvať. Riešením je budovať zmiešané mestské štvrte s vhodným mixom funkcií bývania, pracovných príležitostí a občianskej vybavenosti, s kvalitnými verejnými priestormi. Hovoríme o meste krátkych vzdialeností, ktoré ľuďom ponúka všetko v pešej dostupnosti bez nutnosti používať auto. Treťou stránkou je samotná budova. Musí efektívne využívať prírodné, energetické aj ľudské zdroje od výstavby až po rekonštrukciu alebo prípadnú asanáciu. Znamená to, že má vhodnú polohu, aby nezaberala prírodné prostredie a nevytvárala dopravnú záťaž, správnu stranovú orientáciu a tienenie, aby minimalizovala kúrenie a chladenie, nízku spotrebu energií a vody a vytvára čo najmenej odpadu počas výstavby aj prevádzky. Je postavená kvalitne a flexibilne, aby mala čo najdlhšiu životnosť bez potreby rekonštrukcie alebo prestavby.

Je za obľubou zelených inovácií boj za klímu?

Určite si čoraz viac ľudí uvedomuje zodpovednosť za našu budúcnosť a v akom stave zanecháme planétu našim deťom. Samozrejme, v moderných budovách a príjemných štvrtiach sa ľudia lepšie cítia, lepšie sa tu pracuje a žije.

Zelené inovácie sú pomerne „mladé“. Ako sa to podpisuje pod finančnú náročnosť ich realizácie?

V našom prípade sa rozhodnutie sústrediť sa na budovanie ucelených mestských štvrtí s kvalitnými verejnými priestormi a dostatkom zelene v najlepších lokalitách ukázalo ako úspešné aj z ekonomickej stránky. Ľudia vyhľadávajú príjemné mestské prostredie a uprednostnia ho pri výbere bývania či firemného sídla. Čo sa týka inovácií, vždy si treba zvážiť, ktoré technológie má zmysel nasadiť, či ich budú ľudia využívať a či im aj reálne prinesú nejaký benefit. Na stavebné náklady však majú vplyv sprísňujúce sa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov.

Sú ľudia ochotní za inovácie (pri)platiť?

Klienti sa správajú racionálne. Sú ochotní zaplatiť za užitočné technológie. Je úlohou developera, aby poznal preferencie klientov a pripravil im projekt na mieru, či už ide o bývanie, alebo komerčné priestory. Technologický aj spoločenský vývoj sa zrýchľuje, čo skracuje životný cyklus budov, ktoré treba častejšie prispôsobovať novým požiadavkám. Na to je odpoveďou flexibilita. Niektoré technológie sú na prvý pohľad atraktívne, ale používanie ukáže opak.

Ako sme na tom na Slovensku s certifikáciou budov?

Ekologické certifikáty budov ako BREEAM, LEED alebo WELL majú medzinárodné štandardy. Takisto máme národné normy, ktoré sú na Slovensku dosť prísne. Sme viazaní aj európskymi predpismi na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov.

Zelené inovácie sa tlačia aj do kancelárskych budov. Sú prínosom?

Najmä medzinárodné firmy vyžadujú, aby mala budova ekologický certifikát. Vyžaduje si splnenie viacerých podmienok, ktoré súvisia s rôznymi zelenými inováciami. Samozrejmosťou je napríklad separovanie odpadu, ktorý sa potom recykluje, vsakovanie dažďovej vody alebo priestory na odkladanie bicyklov so šatňami a sprchami. Čoraz častejšie sú požiadavky na nabíjačky pre elektromobily, pretože firmy obmieňajú celé flotily týmto smerom. Niektoré firmy žiadajú zvlhčovanie vzduchu alebo včelie úle na streche. Inde zasa sami zamestnanci chcú chodiť po schodoch a nie výťahom.

Aký vývoj očakávate na Slovensku?

Zelené technológie a inovácie majú obrovské možnosti a určite prinesú ďalšie nové nápady a spôsoby využitia. Slovensko čaká veľa práce, aby sme splnili ciele klimaticky neutrálnej ekonomiky. Zatiaľ chýba jasná vízia, ktorým smerom sa chce krajina vydať. V oblasti stavebníctva a developmentu máme takéto ciele dané v legislatíve a certifikátoch.

Na ktorých projektoch v súčasnosti pracujete, nejaké novinky?

Vo výstavbe máme našu vlajkovú loď na Slovensku – pokračovanie komplexu Eurovea s rozšírením nákupného centra, kanceláriami, bývaním, vrátane prvého slovenského mrakodrapu a predĺženia nábrežnej promenády. Staviame novú štvrť Ovocné sady Trnávka, dokončujeme Klingerku v Bratislave, Kynek rezidencie v Nitre a rozšírenie nákupného centra Eperia v Prešove. V plnom prúde je aj výstavba nášho prvého londýnskeho projektu, multifunkčného Triptychu Bankside. Pripravujeme rozšírenie River Parku a nábrežnú štvrť Nové Lido, ktorá rozšíri centrum Bratislavy aj na pravý breh Dunaja a môže hlavnému mestu priniesť moderné kultúrne a kongresové centrum.

Pavel Pelikán (49)
Absolvoval štúdium na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V roku 2000 nastúpil do developerskej spoločnosti J&T REAL ESTATE, kde začal na pozícii projektového manažéra, neskôr sa stal technickým riaditeľom, od roku 2005 pôsobí v pozícii výkonného riaditeľa a je podpredsedom predstavenstva.