TREND test Volvo V40 D4 Kinetic R-Design

Športovo orientovaný vodič, to je rehoľa. Dáva o sebe znať nielen štýlom jazdy, ale aj osobitým vkusom. Taký keď si kupuje nové auto, hľadá predovšetkým ústretový charakter (samozrejme, v rámci možností vlastného konta), ktorý sa okato vydeľuje z každodennej sivosti konfekcie.

Ak ste sa spoznali, potom sa môže stať, že s kompaktom Volvo V40 R-Design vysielate na rovnakej vlnovej dĺžke. Do priazne sa pýta nápadným exteriérovým balíkom, športovo zaodetým kokpitom aj mierne upraveným podvozkom.

Vyskúšali sme jeden takýto exemplár so vznetovým päťvalcom a šesťstupňovou automatickou prevodovkou. Vo vyhotovení Kinetic R-Design sa predáva už za 31 630 eur. Ak si k nemu zapýtate identickú doplnkovú výbavu, akou sa pýšil testovaný exemplár, vyjde vás ešte o tretinu drahšie.

Znepokojivá nápadnosť

Možno sa s väčšinou čitateľov zhodneme v názore, že Volvo V40 patrí svojím zjavom k tým atraktívnejším kompaktným hatchbackom na európskom trhu. O to väčšiu má šancu padnúť na úrodnú pôdu po zdramatizovaní fazóny exteriérovým tuningom. O centimeter znížený podvozok si ani expert nemusí všimnúť.

No v kombinácii s príplatkovými päťlúčovými osemnástkami s diamantovým vzorom za 850 eur už pozorovateľa začína tento objekt vážne znepokojovať. Kolorovanie karosérie odtieňom Rebel Blue nie je síce zaručeným poznávacím znakom (k dispozícii je ďalších šesť odtieňov), ale práve takto sa Volvo V40 R-Design verejnosti po prvýkrát predstavilo.

Agresívnejšie formovaný predný nárazník so zakomponovanými LED v tvare skoro bumerangu spolu s vloženým čiernym plastom nad spodný okraj náporového chladenia dodáva predku ponurý pátos. Na hre kontrastov stavia zas vysokolesklá maska chladiča, lemovaná matným kovovým rámom Silk Metal.

Z opačnej strany sa do pozornosti derie originálne členitý difúzor s kameninovou štruktúrou povrchu a dvoma výkričníkmi po stranách v podobe chrómovaných výfukovými hrdiel.

Úhľadné športovisko

Charakter kokpitu udáva základná uhladená škandinávska architektúra, odľahčená pre Volvo typickou doskovitou stredovou konzolou. Jednotlivé prvky balíka R-Design so do pozornosti vtierajú zo všetkých strán. Nápadné sú predovšetkým logom označkované predné sedadlá.

V kombinácii perforovanej kože a vzdušného textilu Nubuck sú elegantne prešívané, anatomicky tvarované, no predsa len skôr pohodlné ako športové. V registri nastavovacích prvkov nechýba regulácia sklonu sedáka. Zaujať správnu pozíciu preto nie je žiadny problém. Údajne špeciálne navrhnutý trojramenný volant s gravírovaným emblémom mohol mať aj menší priemer.

Aj tak však jeho veľkoryso tvarovaný kožený veniec sadne do dlaní. Športový kolorit dopĺňajú hliníkové pedále rovnako ako dopredu až ku kulise prevodovky vysunutá páka parkovačky. Interaktívny prístrojový štít už poznáme z konfekčnej V40. Aj tu sa dá meniť jeho konfigurácia prepínaním medzi módmi Elagance, Eco a Performance. S tým rozdielom, že všetky si vystačia s modrým podsvietením. Ako najpríznačnejší hodnotíme Performance s centrálne umiestneným otáčkomerom, digitálnym rýchlomerom v jeho osi a ukazovateľom výkonu po pravej strane.

Prostredníctvom farebnej osemnásťpalcovej obrazovky multimediálneho systému (súčasť balíka Business Pro za 2 220 €) vieme v príslušnom režime sledovať napríklad históriu priemernej spotreby alebo regulovať intenzitu osvetlenia, účinok posilňovača riadenia alebo tiež dolaďovať veľmi dobrú akustickú produkciu audiosystému. Pohyb v menu a tiež služby navigačného systému z ponúkaných jazykov našincovi najviac sprístupní čeština.

Kufor ujde

Ďalej je to už Volvo V40 ako každé iné, aspoň čo sa týka interiéru. To znamená tiež pohodlný posed na zadných sedadlách. Pre priemerne stavaného pasažiera to znamená asi šesťcentimetrovú rezervu od kolien po operadlo rovnako vysokého vodiča.

Nad hlavou cez elektricky ovládanú roletu presvitá sklenená panoramatická strecha a pod nohami v strede podlahy sa klenie robustný tunel. Kufor s vyššie umiestnenou nakladacou hranou svojou základnou kapacitou 335 litrov v triede kompaktov dieru do sveta neurobí. Ale drží sa v nepísanej norme.

Aj jeho prepravná schopnosť sa dá zmobilizovať sklopením zadných operadiel. Kto si v takomto prípade potrpí na rovnú úložnú plochu, nepochodí. Je tam schod. Ak prekáža, treba si dokúpiť dvojitú podlahu (60 €).

Nešportová prevodovka

Na vznetovom radovom päťvalci D4 balík R-Design zmeny nezanechal. To znamená, že disponuje pôvodným maximálnym výkonom 130 kW (177 k) aj vrcholom krútiaceho momentu na úrovni 400 Nm. Je jasné, že toto auto sa síce tvári ako hot hatch, ale teoreticky ani prakticky ním nie je.

Motor by pri voľnejšom výklade s prižmúrením oboch očí aj obstál. Má slušný výkon a päťvalcový turbodiesel v dvojlitrovej kubatúre ovládanej štvorvalcami má predsa len svoje čaro. Predovšetkým kvôli príjemnejšej kultúre chodu nielen na voľnobeh, ale aj v celom spektre využiteľných otáčok. Vyčítame mu len, že na „kick down“ reaguje najprv poriadnou turbodierou a až následne silným záberom. No nech sa páči.

Ale tá prevodovka! Klasický šesťstupňový automat Geartronic je príjemný spoločník pri nenáhlivom tempe. Radí vskutku mäkko – pohodovo. Ale túto charakteristiku si ponecháva aj pri plnom nasadení. Pritom okamih radenia si volí podľa prevodu: dvojku zasúva pri 3 700 otáčkach, III – 3 800, IV – 4 300... a stále celkom pokojne.

Po preklopení páky do sekvenčného módu funguje o málo svižnejšie a motor podrží až po obmedzovať (4 700 otáčok), len potom preradí. Takto pretáčať motor však nemá zmysel. Nad 4 000 už vážne vedne. A že chýbajú lopatky radenia pod volantom, by sa dalo nazvať pri aute s takou vizážou škandálom. Tak to zhrňme.

Motor výkonný a pružný so solídnym akustickým prejavom, ale prevodovka nešportová, teda disharmonická s charakterom, ktorý sa snaží vsugerovať vzhľad celku. Ťažko môže obstáť v konkurencii s viacstupňovými automatmi konkurencie. Od ekonomiky prevádzky sme zázraky nečakali. Päťvalec v kombinácii s automatickou prevodovkou tohto typu veľa optimizmu neprebúdzal. Ale milé prekvapenie sa predsa len dostavilo. Výsledných 6,3 l/100 km je menej, ako sme očakávali.

Posmelený podvozok

Znížená svetlá výška o 10 mm a už spomenuté výstavné osemnásťpalcové obutie hneď po prvých kilometroch za volantom informujú – o sebe, o vyjazdených koľajniciach v asfaltovom koberci, keď riadenie si chce ísť vlastnou cestou, informujú aj o všetkých nerovnostiach vozovky.

Ale aby bolo jasné, toto Volvo nie je ani zďaleka „kostitras“. Upravený podvozok má manifestovať svoje prednosti najmä v technických úsekoch a na kvalitnom podklade. Aj to robí. Hoci V40 so vznetovým päťvalcom je ťažšie na predok, kam riadenie auto nasmeruje, tam aj ide. Kolesá držia stopu, pod plynom tie predné auto udatne ťahajú vytýčením smerom.

Vynášanie predku sa dostavuje prekvapivo oneskorene. Ani nadmerné nakláňanie pri zápasoch s odstredivými silami neevidujeme. S naladením podvozka korešpondujú tiež brzdy s ostrejším nábehom. Je fajn, že odpor riadenia sa dá regulovať.

Škoda len, že rozdiel medzi jednotlivými módmi je taký malý. A pozor. Tam, kde možno nadobudnete pocit, že otočku do protismeru zvládnete na jedenkrát (bez použitia parkovačky), môžete kvôli väčšiemu polomeru otáčania ostať stáť naprieč cesty.

Najvýznamnejšie prvky štandardnej výbavy

ABS, EBA, DSTC, osem airbagov, športové sedadlá s čalúnením koža/textil, digitálna prístrojová doska s aktívnym osempalcovým TFT displejom, inteligentný informačný systém, trojramenný volant v koži, čierna maska chladiča, dvojitá chrómovaná koncovka výfuku, hliníkové obklady v interiéri...

Najvýznamnejšie prvky doplnkovej výbavy

Dvojzónová automatická klimatizácia, navigácia, vysoko výkonný multimediálny systém s DVD, USB a 8 reproduktormi, zadné parkovacie senzory, aktívne asistencia parkovania, zadná parkovacia kamera, tempomat, multifunkčný volant, dažďový a svetelný senzor, panoramatická strecha...