TREND test Honda Civic 2,2 i-DTEC Executive

Japonský kompakt si rokmi vybudoval športový imidž svojím zjavom, vlastnosťami podvozka a predovšetkým vysokootáčkovými pohonnými jednotkami relatívne nízkych kubatúr. Na charaktere sa rokmi veľa zmenilo, ale mnohí pravoverní fanúšikovia značky stále nevzali turbodiesel ako alternatívu k benzínovým motorizáciám celkom na milosť.

Pritom už vôbec prvý – 2,2-litrový vznetový agregát Honda získal titul Medzinárodný motor roka 2005. V zostave pohonných jednotiek Hondy Civic deviatej generácie figuruje jeho nástupca 2,2 i-DTEC (110 kW/150 k). Vyskúšali sme, ako funguje táto kombinácia. Môžete ju mať za 19 990 eur v základnej výbave S alebo aj v tej najvyššej Executive, ktorú poskytol na test TRENDU importér. Tá už má na cenovke vyrazené číslo 26 190 eur.

Zdroj: Foto - Honda

Vyčnieva z radu

Na pozadí prísne klinovitého profilu dominuje extrémny zadný premosťujúci spojler so zakomponovanými trojuholníkmi svetiel po stranách. Predná kapota sa rovnako strmo zvažuje ako čelné okno a v opozícii k ostatným muskulatívnym partiám je celkom plochá. V mäkkých líniách čela zasa kontrastujú hranaté kontúry telies svetlometov.

Interesantná kompozícia. Len kolesá sú v nakašírovaných proporciách trochu utopené. Civic ôsmej generácie svojím zjavom zapôsobil ako blesk z jasného neba. Deviata generácia už nešokuje, len ďalej rozvíja pôvodnú odvážnu štylistickú tému. Napriek tomu či práve preto sa tento model aj v súčasnosti spomedzi svojich konkurentov vyčleňuje jemu vlastnou výstrednosťou.

Zdroj: Foto - Honda

Futuristicky aj športovo

Pracovisko vodiča kombinuje dve architektonické dimenzie. Moderna prenikajúca z exteriéru sa premieta najmä do horného poschodia digitalizovaného prístrojového panelu. Športová zastrešuje nízko ukotvené anatomické predné sedadlá, vysoký stredový panel s krátkou radiacou pákou po novom už s kulisou zaodetou v manžete a vodičovi v ústrety otočenú konzolu. Ďalej sledujeme masívny formovaný volant orientovaný takmer kolmo k smeru jazdy, kovové pedále a ciferníky spodného poschodia prístrojového štítu zakomponované v hlbokých tubusoch.

Veľkoryso dimenzovaná palubná doska potiahnutá na dotyk príjemným poddajným materiálom nadväzuje na členité výplne dverí. Kým koža na sedadlách mohla byť radšej perforovaná, elektricky nastaviteľné zovretie bočníc nemá chybu. Chvíľu trvá, kým sa zorientujeme v bohato štruktúrovanom menu palubného počítača. Osvit farebného dotykového informačného displeja sa dá regulovať alebo aj vypnúť.

Chýba mu však tienenie a spínače po stranách sú príliš drobné. Kvitujeme bezprostrednú blízkosť hlavice radiacej páky k volantu aj dôsledne vymedzené dráhy radenia. Prémiový audiosystém so subwooferom v kufri robí dojem a je v cene.

Duálnej klimatizácii vytýkame hrubú reguláciu teploty po celých stupňoch. Výhľad dozadu horizontálne delí už spomenutý spojler na dve časti. Spodná – bez stierača sa za dažďa rýchlo zanáša spolu s nešťastne umiestneným objektívom cúvacej kamery. To, že sa stredová lakťová opierka nedá regulovať, by neprekážalo, keby nebola príliš vzadu.

Zdroj: Foto - Honda

Najväčší medzi rovnými

Zadné dvere s kľučkami zamaskovanými v rámoch sprístupňujú zadné sedadlá. Celkom pohodlné, ale chodidlá sa dajú zasunúť pod predné sedadlá len čiastočne, a tak stehnám chýba opora. Medzigeneračný posun skrátil rázvor, ale priestor na kolená stále plní v rámci nižšej strednej triedy kritériá štandardu.

Rezerva nad hlavou ostáva dostatočná pre konfekčnú 180 cm vysokú postavu. To platí i o miestach pri dverách. V strede sa už treba spriateliť s dotykom stropu a stredová opierka sa nedá vysunúť tak, aby plnila svoju funkciu. Objem batožinového priestoru generačným posunom stúpol zo 415 na celkových 477 litrov. Časť zo spomenutej kapacity viaže schránka pod podlahou.

Veru, kompaktný hatchback s väčším kufrom na tunajšom trhu nenájdete. Zadné operadlá po sklopení vytvoria s dnom kufra rovinu. Ak by kufor predsa len nestačil, delené operadlá zadných sedadiel sa dajú sklopiť do roviny s jeho dnom. Prepravná kapacita potom stúpne na maximálnych 1 368 litrov.

Originálny systém Magic Seats umožňuje zadné sedáky sklopiť aj smerom nahor – ako tie v kine, keď sú neobsadené. Hondu Civic si dovolíme kvalifikovať ako najpraktickejší kompaktný hatchback na slovenskom trhu.

Zdroj: Foto - Honda

Zdatný diesel

Vznetový štvorvalec s nezmenenou kubatúrou a pozmeneným typovým označením vyvoláva dojem, akoby bol len vyladený na vyšší výkon. Zdanie klame. Má upravené spaľovacie priestory, nižší kompresný pomer, novší vstrekovací systém a prepracované turbodúchadlo.

Navonok aj v kokpite svojím akustickým prejavom rozhodne patrí k tým kultivovanejším. Za svoju mimoriadnu pružnosť si zaslúžil dlhú šesťstupňovú manuálnu prevodovku. Pri zaradených vyšších rýchlostných stupňoch sa k životu prebúdza po prekročení 1 500 otáčok a najvoľnejšie sa mu dýcha v rozmedzí 2 500 až 3 500 otáčok. Počas jazdy uzavretou osadou treba mať zaradenú minimálne štvorku.

Pri pokusoch o maximálnu akceleráciu ignorujeme spodnú hranicu červeného poľa (4 500 otáčok), radíme pri 4 800 až potom zasahuje obmedzovač. Stovka na úrovni deviatich sekúnd má svoju váhu. Ani s benzínovou 1,8 i-VTEC lepší čas nedosiahnete. Pritom tento diesel má pred ňou ešte výhodu podstatne lepšieho pružného zrýchlenia a, samozrejme, v ekonomike prevádzky.

Dramaticky ju nezhoršuje ani jazda po diaľnici. So zaradenou šestkou pri stotridsiatke kľukový hriadeľ dosahuje len 2 100 otáčok. Záverečný test priemernej spotreby sa skončil a na displeji palubného počítača svieti výsledok: 5,6 l/100 km.

Okruh sme absolvovali s aktivovanými systémami ECON (optimalizuje prácu klimatizácie) a štart-stop poctivo vypínal motor počas zastávok. Pohľad do histórie TREND testov hovorí, že trojdverové Audi A3 2,0 TDI zaznamenalo 5,4 l, a benzínová Honda Civic 1,8 i-VTEC okruh zvládla za 6,6 l v priemere.

Zdroj: Foto - Honda

Ťažkoodenec

Turbodiesel priniesol pod prednú kapotu takmer dva metráky hmotnosti navyše. Ak sme písali, že benzínová jednaosmička prejavuje nedotáčavé maniere pri prejazde zákrut len nenápadne, verzia s naftou v nádrži má podstatne väčšiu chuť opúšťať oblúky po dotyčnici.

Napriek tomu dobrý dojem nestrácame ani pri ostrejšom tempe na technickej trati. Riadenie, ktoré dlaniam kladie očakávaný odpor, no hlavne je citlivé a priame, má na ňom vážnu spoluúčasť. Netreba si to mýliť s polomerom otáčania. V tejto disciplíne Civic ťahá za kratší koniec v akejkoľvek motorizácii. Tam, kde sa s rozmerovo podobnými autami otočíte do protismeru bez zaváhania, pri kompaktnej Honde neplatí, treba si pomôcť chvatne zaradenou spiatočkou.

Ďalej sa už ubezpečujeme, že podvozok modelu deviatej generácie sa skultúrnil do tej miery, že už to nie je auto vhodné len na kvalitné vozovky. Jednoduchá zadná náprava síce ostala na svojom mieste (aj preto ten objemný kufor), no na zvlnenom povrchu sa zjavne upokojila a prienik hluku od kolies do interiéru stratil svoju naliehavosť. Tiež štandardne montované sedemnástky 225/45 vyhovujú.

Najvýznamnejšie prvky štandardnej výbavy

ABS, BA, EBD, VSA, ESP, aktívny elektronický posilňovač riadenia, duálna automatická klimatizácia, prémiový audiosystém, tempomat s obmedzovačom rýchlosti, interiér v koži, vyhrievané predné sedadlá, čiastočne elektricky nastaviteľné predné sedadlá, panoramatická sklenená strecha, BI-HID svetlomety, denné LED, multiinformačný displej...

Najvýznamnejšie prvky doplnkovej výbavy

Systém pre zmiernenie následkov nehody, adaptívny tempomat, navigácia, exteriérové prvky – dizajn, exteriérové prvky –Šport, zostava praktických prvkov – Praktik, šestnásťpalcové disky kolies z ľahkých zliatin...

Foto - Honda