Svet sa za posledné roky dramaticky zmenil. A zmene nie je koniec. Platí to aj pre slovenský bankový sektor. Napriek rekordne ziskovému minulému roku a podobne pozitívnemu súčasnému čelia finančné inštitúcie výzvam, ktoré si mnohí politici neuvedomujú. Jedna časť výziev smeruje k rizikám ekonomickej recesie začiatkom budúceho roka, ktorej hĺbka sa nedá relevantne predpovedať. Druhá sa týka rizík prísnejšej regulácie, ktorú po turbulenciách bankového sektora z marca tohto roka navrhuje Európska centrálna banka.
A treťou výzvou sú riziká prílišných štátnych zásahov do ekonomiky a finančného trhu, vytvorenia nekonkurenčného prostredia, čoho následkom môže byť premena domácich bánk na pobočky zahraničných bánk. Ďalšie finančné inštitúcie sa tak môžu rozhodnúť obhospodarovať slovenský trh zvonku. Tento model už v posledných rokoch realizovali niektoré inštitúcie v bankovom aj poistnom sektore. Následky týchto rozhodnutí nakoniec nepocíti len štát a obyvatelia, ale aj rebríček TREND TOP.
Tri kritériá
V tomto roku sa redakcia TRENDU rozhodla, že vytvorí také kritériá hodnotenia, aby na ich základe mohli v nomináciách participovať aj pobočky zahraničných bánk. Podobne ako v prípade poisťovní sa preto zredukovalo množstvo kritérií v kategórii TREND Banka roka na tri.
Prvým je rentabilita aktív ako jedného z kľúčových ukazovateľov ziskovosti. Samozrejme, bez rastu by to nešlo, a tak v druhom kritériu TREND prihliadal na rast aktív banky v danom roku. Aby sa dali relevantne porovnať malé aj veľké banky, rast sa ohodnocoval na základe dvoch parametrov: percentuálneho rastu aktív a nominálneho rastu aktív. Takýmto spôsobom, kde oba parametre majú rovnakú váhu, dokáže vysoký percentuálny nárast aktív malej inštitúcie, hoci iba s malým nominálnym nárastom, konkurovať vysokému nominálnemu nárastu veľkej inštitúcie, aj keď tá mala iba malý percentuálny nárast. Posledným kritériom sa stal percentuálny pomer nákladov k výnosom, ktorý naznačuje efektivitu danej finančnej inštitúcie.
Podľa stanovených parametrov sa do užšieho výberu dostala 365.banka, Fio banka, Privatbanka, Slovenská sporiteľňa a Tatra banka. V rentabilite aktív v rebríčku dominovala 365.banka, ktorá zvýšila zisk o 60 percent a dosiahla takmer dvojpercentnú rentabilitu aktív. O niečo nižšie číslo zaznamenala Privatbanka a potom Tatra banka.
Práve Tatra banka bola jednoznačným lídrom v raste nominálnej výšky aktív, tie vzrástli o viac ako dve miliardy eur, čo je trojnásobne viac ako v prípade druhej Slovenskej sporiteľne. Kým Tatra banka si udržala aj dvojciferný percentuálny nárast aktív, predbehla ju Privatbanka aj Fio banka, obe s nárastom aktív o vyše šestnásť percent. Tatra banka kraľovala aj v rebríčku prevádzkových nákladov k výnosom. Spolu so Slovenskou sporiteľňou a s Fio bankou sa dostali pod hranicu 50 percent. Tu sa ukázalo, že aj v tomto parametri dokážu veľkým bankám konkurovať menšie banky či pobočky zahraničných
bánk.
Z uvedeného zhodnotenia všetkých troch kritérií je už na prvý pohľad zrejmé, že sledovaným finančným ukazovateľom bánk vlani opäť kraľovala Tatra banka a tretíkrát za sebou sa s pomerne veľkým náskokom stala TREND Bankou roka. Pri rovnakom počte bodov medzi Privatbankou a Slovenskou sporiteľňou o druhom mieste rozhodol väčší nominálny zisk druhej najväčšej slovenskej banky ako rozhodovacie kritérium v prípade rovnosti bodov.
Aj keď sa Tatra banka stala pomerne jasným víťazom, pozitívom je pomerne silná konkurencia v jej pätách napriek tomu, že každá z bánk má vlastnú stratégiu a zameranie. Zjednodušenie kritérií však vnieslo do poradia novú dynamiku, ktorá dáva šancu, že v roku 2023 opäť príde nielen k premiešaniu rebríčka, ale aj k oceneniu inštitúcií, ktoré si najlepšie poradili s výzvami v existujúcom roku. V TRENDE veríme, že výzvy budúcnosti budú najmä biznisového charakteru a, naopak, obavy z recesie, nadmernej regulácie a nadmerného zasahovania štátu do podnikateľského prostredia sa nenaplnia.
