Trenčiansky župan Jaroslav Baška: Máme pred sebou ťažké výzvy

Vyššie územné celky investujú do rozvoja napriek pandémii. Výzvou je budovanie ciest, modernizácia nemocníc, školstvo či podpora cestovného ruchu. TREND sa pozrel na koronakrízu a plány rozvoja v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK), ktorý na rast využíva najmä financie z eurofondov. Nezaobíde sa ani bez úverov, tie chce transformovať na dotácie. Župan Jaroslav Baška hovorí, že pandémia ich zasiahla, no vyšli im takmer všetky projekty. Výzvou ostáva zdravotníctvo a rekvalifikácia baníkov z hornej Nitry. Kraj si hovorí Zelená župa. Chce využívať vodík pre autobusy a pripravuje kampus pre technologický rozvoj.

Ako váš kraj zasiahla pandémia?

Pandémia zasiahla všetky kraje na Slovensku. Keď sme pripravovali rozpočet na rok 2020, bol plný investícií a projektov. Po prvom prípade ochorenia COVID-19 sa plány zmenili a niektoré investície sme museli pribrzdiť. Analyzovali sme však, ako sa vyvíja výber daní. Zistili sme, že to nie je až také hrozné.

Museli ste brať pôžičky?

Župa si zobrala návratnú finančnú výpomoc z ministerstva financií 5,5 milióna eur na pokrytie výpadku dane z príjmov fyzických osôb. Verím, že do roku 2024 ju pretransformujeme do grantu a nebudeme musieť financie vracať rezortu financií. Rovnako sú na tom iné kraje. V porovnaní s rokom 2019 sme v minulom roku zaznamenali medziročný pokles dane z príjmov fyzických osôb 1 mil. eur.

Čo spôsobilo výpadok?

Pribudlo viac nezamestnaných, a keďže vyššie územné celky sú financované z daní z príjmov fyzických osôb, výpadok bol značný. Stratili sme aj viac ako 3,6 milióna eur z prímestskej autobusovej dopravy. Žiaci nechodili do školy, firmy fyzicky nepotrebovali zamestnancov, a tak trpela aj verejná doprava.

Z čoho straty pokryjete?

Všetko budeme financovať zo župného rozpočtu.   

Akú rolu majú v kraji eurofondy?

Keď som nastúpil do úradu, vedel som, že kraj dokážeme posunúť len s pomocou peňazí z Európskej únie. Kraj mal dlh viac ako 52 miliónov eur. Aj vlani, v čase pandémie, sme využili na investície najviac financií práve z eurofondov. Z celkovo preinvestovaných 47 miliónov eur bolo 26 mil. z eurofondov a 21 mil. župných. Začali sme opravovať cesty a cyklotrasy. Z pohľadu investícií bol rok 2020 celkom úspešný.

Splnili ste teda plán, pandémia vám v tom nezabránila?

Kapitálových investícií bolo pred pandémiou plánovaných raz toľko. Veľa projektov sme posunuli, nie však len pre pandémiu, hoci aj tá zohrala úlohu, no ide najmä o už spomínaný výpadok daní.

Do čoho išlo najviac peňazí?

Na cestné komunikácie a cyklotrasy. V realizácii je aj ďalší, ešte väčší balík financií na opravu ciest, no zatiaľ ho brzdí kontrola. Investovali sme aj do našich zariadení sociálnych služieb pre seniorov a priblížili sme sa bližšie k občanom, ktorí to najviac potrebujú.

Ktoré investície ste zastavili?

Nemuseli sme zastaviť žiadne kľúčové investície. Boli sme dobre pripravení a pomohli aj európske peniaze. Pozastavili sme pár investícií, nie však tie najdôležitejšie.

Aká je dlhodobá vízia kraja?

Dlhodobejšou výzvou je pre nás transformácia uhoľného regiónu horná Nitra. Ťažba uhlia skončí koncom roku 2023, o prácu príde množstvo ľudí. Časť z nich chceme rekvalifikovať prostredníctvom národného projektu, ktorý ide za župou.

Veríte, že po 30 rokoch práce sa baníci rekvalifikujú?

Pre tých, ktorí sa už nedokážu rekvalifikovať, sme pripravili kompenzačné príspevky. Tie vyplatí sociálna poisťovňa. Druhá skupina ľudí sa rekvalifikuje a pre tretiu skupinu ľudí by mal štát vytvoriť nové pracovné miesta.

Hovoríte o Zelenej župe, cítite tlak zo strany verejnosti či firiem?

Niekoľko firiem prechádza na ekologické formy dopravy či výroby. Naša župa chce nakúpiť vodíkové autobusy a využiť tak odpadový vodík. Som rád, že aj Trenčianska univerzita má jeden zaujímavý projekt s Ronou, kde chcú na výrobu skla používať vodík.

Ktoré ekologické ciele sú vaše najväčšie?

V rámci projektu Zelená župa je to budovanie cyklotrás, ďalej elektromobilita, znižovanie energetickej náročnosti budov, elektronická župa – teda viac elektronickej komunikácie s občanmi aj inými úradmi. No a napokon podpora environmentálnych projektov z grantovej schémy Zelené oči či výchova mládeže cez krajskú koncepciu environmentálnej výchovy.

Čo elektromobilita a e-komunikácia?

Sme napojení na štyri štátne registre. Našou prioritou je používať menej papiera a viac elektronickej komunikácie. Musíme však celý systém dobudovať. Elektromobilitu podporujeme, postavili sme tri vlastné nabíjacie stanice pre elektromobily.

Pripravujete budúce generácie?

Vidíme dopyt zo strany študentov aj trhu. Pripravujeme veľký inovačno-kreatívny kampus v Púchove, ktorý spojí stredné školy s Fakultou priemyselných technológií Trenčianskej univerzity a zamestnávateľmi.

Ako ste na tom s duálnym vzdelávaním?

Stali sme sa dlhodobým lídrom v tejto oblasti. Duálne vzdelávanie je pre nás dôležité, vidíme spokojnosť na oboch stranách. Dnes máme podpísaných 1 347 zmlúv, teda najviac spomedzi krajov.

Trenčín je známy hokejom. Robíte aktivity v oblasti športu?

Realizujeme projekt regionálnej hokejovej akadémie, spolu so SZĽH a štátom. Podporujeme aj iné športy, budujeme športoviská. Máme internát pre 750 detí, ktorý je súčasťou stredoškolského kampusu v Trenčíne.

Ako sú na tom cyklotrasy ?

Z projektu Vážskej cyklomagistrály, ktorá bude mať vo finále 100 km, máme hotových takmer 50 a pracujeme na ďalších. Vlani sme spojili Nové Mesto nad Váhom s Trenčínom alebo napríklad Trenčiansky hrad s hradom Brumov na českej strane.

A čo nemocnice?

Máme 3 vlastné nemocnice – v Bojniciach, Považskej Bystrici a na Myjave. Za posledných 5 rokov sme do nich z vlastného rozpočtu investovali viac ako 25 miliónov eur. Vybudovali sme nové CT pracovisko v bojnickej nemocnici či moderné operačné sály.

Ako pristupujete k vakcinácii?

Kraj má deväť okresov a sedem vakcinačných centier v nemocniciach (z toho sú 3 župné), 3 v poliklinikách a zriadili sme dve veľkokapacitné krajské očkovacie centrá v Trenčíne a Prievidzi. Od samého začiatku odporúčame ministerstvu, aby dovolilo očkovať všeobecným lekárom, ktorí najlepšie poznajú zdravotný stav svojich pacientov.

Opatrenia sa uvoľňujú, ako lákate turistov?

Sme kraj hradov a zámkov. Je ich tu jedenásť. Cestovný ruch zastrešuje krajská organizácia cestovného ruchu Trenčín región, pod ktorú patria 4 oblastné organizácie. Okrem kúpeľov je kraj známy aj tým, že sa tu narodili významní rodáci – M. R. Štefánik v Košariskách, A. Dubček a Ľ. Štúr v Uhrovci či J. M. Hurban v Beckove.

Ťahajú cestovný ruch kúpele?

Sme jedným z krajov s najväčším počtom prenocovaní, a to robia práve kúpele. Nimnica, Trenčianske Teplice, Bojnice či Malé Bielice. Nebojím sa, že cestovný ruch nedokážeme naštartovať.

Pomohla by nižšia daň?

Na určité obdobie by to možno pomohlo. Skôr by som priestor videl v dotáciách na rozbeh. Čiernej práce by však možno ubudlo, keďže by sa podnikateľom neoplatilo klamať na daniach, ak by boli nižšie. Má to svoje za aj proti.

Čo je vašou najväčšou prioritou?

Viac financií do zdravotníctva. Pandémia nás vyškolila, kde zaostávame a nechceme to držať len na bedrách župného rozpočtu.

Budete kandidovať opäť za župana?

Neviem, máme však rozrobených veľa projektov, je pred nami veľa výziev. Patrilo by sa to dokončiť.

Jaroslav Baška (46)
Je predseda TSK, poslanec NR SR, člen výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj, zároveň predseda Správnej rady Trenčianskej univerzity A. Dubčeka a krajský predseda politickej strany Smer v Trenčíne. Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu na Žilinskej univerzite. V rokoch 1998 až 2002 pracoval ako projektový manažér pre informatiku v Matadore Púchov i ako asistent riaditeľa pre ekonomiku. V rokoch 2003 až 2006 bol starostom obce Dohňany. V rokoch 2008 až 2010 šéfoval ministerstvu obrany, predtým pôsobil v rezorte ako štátny tajomník. V rokoch 2016 až 2020 bol aj členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS.