Ďaleko najvýnosnejší nápad nespí

Richard Marko, Eset

TOP 25 inovátorov Slovenska

Zdroj: Martina Brunovská

Bol jeden z prvých zamestnancov Esetu. Začal v ňom pracovať ešte počas štúdií na Technickej univerzite v Košiciach. Stál pri väčšine inovácií na čele so systémom NOD32, ktoré slovenskú softvérovú firmu vyniesli na piedestál v bezpečnostnom softvéri. Ako jeden z kľúčových zamestnancov sa v roku 2005 stal spolumajiteľom Esetu. Od roku 2011 je najvyšším šéfom firmy. Príbeh Esetu je nielen o ítečkových inováciách, ale aj skvelej obchodnej exekúcii na svetových trhoch. Vďaka nej sa tržby a zisky firmy šplhajú do výšin, o ktorých ostatné slovenské technologické podniky môžu iba snívať. Vlani pri tržbách skoro 330 miliónov eur firma zarobila vyše 68 miliónov eur. Aby hviezda Esetu nezhasla, snaží sa posúvať k novým trendom, najmä do sveta mobilov a tabletov. Zvýšenú pozornosť venuje tiež bezpečnostným riešeniami pre podniky, k antivírusu pridáva ochranu pred kybernetickými hrozbami, ako sú botnety, exploity či phishing. Na čoraz komplexnejšie riziká odpovedá Eset technologickými alianciami s inými firmami.

Škodovkám dáva tvár

Jozef Kabaň, Škoda Auto

TOP 25 inovátorov Slovenska

Zdroj: Profimedia.cz

Podieľať sa na dizajne superšportiaka Bugatti Veyron je snom zrejme každého automobilového dizajnéra. Slovákovi Jozefovi Kabaňovi sa to podarilo. Rodák z Námestova sa do jeho navrhovania zapojil už ako 26-ročný. Výsledkom jeho práce je kompletný dizajn exteriéru s výnimkou kolies. Dizajn študoval na strednej umeleckej škole a neskôr aj na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vďaka úspechu v dizajnérskej súťaži automobilky Škoda mohol už ako 20-ročný nastúpiť do nemeckého koncernu Volkswagen. Popri tom ako štipendista študoval aj na londýnskej Royall College of Art. V tom čase už mal za sebou dizajn dvoch automobilov. Po angažmáne pre Bugatti prešiel vo Volkswagene k značke Audi, kde sa za tri roky vypracoval na vedúceho Centra pre dizajn exteriéru. Od roku 2008 je šéfdizajnérom českej automobilky Škoda Auto. Posledným veľkým úspechom je dizajn vlajkovej lode automobilky Superbu.

Od super výrob až po transplantácie lebky

Milan Gregor, technologický inštitút CEIT

TOP 25 inovátorov Slovenska

Zdroj: Maňo Štrauch

Tento popredný vedec z oblasti priemyselného inžinierstva spolu s profesormi Jánom Košturiakom a Branislavom Mičietom založil Slovenské centrum produktivity a neskôr spoločne s profesorom Štefanom Medveckým aj technologický inštitút CEIT v Žiline. Ten sa stal v synergii s výskumným potenciálom Žilinskej univerzity lídrom digitalizácie a automatizácie výrobných procesov. Je autorom konceptu Digitálneho podniku, ktorý je vrcholom digitalizácie v priemysle. Umožňuje vo virtuálnom prostredí projektovať celé výrobné linky, testovať ich riadenie i flexibilné úpravy podľa požiadaviek trhu. CEIT tiež vyvíja pokrokové logistické riešenia s mobilnými robotickými systémami, ktoré našli uplatnenie vo Volkswagene, Škode, Audi i Continentali. M. Gregor je aj autorom uceleného konceptu inteligentnej výroby. Okrem vývoja inteligentných systémov riadenia výroby sa inštitút zaoberá aj materiálovým inžinierstvom – vyvíja technológiu rastu veľkorozmerných monokryštálov zafíru, ktorý je optoelektronickým materiálom budúcnosti. Rovnako unikátne riešenia vyvíja inštitút v medicíne. Jeho košické pracovisko pripravuje implantáty lebky, pri ktorých využíva najmodernejšie technológie 3D skenovania a 3D tlače. CEIT v spolupráci s Fakultnou nemocnicou L. Pasteura v Košiciach už úspešne realizoval osem operácií a objednávky pribúdajú aj zo zahraničia. Vlani CEIT zamestnával 270 vysokokvalifikovaných odborníkov a dosiahol obrat 14 miliónov eur.

Šťuka malých pochúťok? 

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa