Známy obrázok dneška. Na úrade práce v Rimavskej Sobote sa pred nástenkou pracovných príležitostí tlačia nezamestnaní. Voľných miest v okrese registruje úrad len 27, uchádzačov je štrnásť a pol tisíca. Väčšina z nich má smolu – bývajú v regióne, kam takmer vôbec investície neprúdia. Strih inam, bratislavské nákupné centrum je plné ľudí aj počas pracovného času. Niektorým obrovské nákupné vozíky akoby svojou veľkosťou ani nestačili. Na prvý pohľad do neba volajúci kontrast. Na druhý však zložitý ekonomický problém.
Čísla Eurostatu o rozdieloch v hrubom domácom produkte (HDP) medzi Bratislavou a zvyšnými regiónmi Slovenska sú na prvý pohľad hrozivé. Kým Bratislavský kraj je podľa HDP na obyvateľa dokonca piatym najrozvinutejším regiónom celej Európskej únie, ostatné územné celky vykazujú produktivitu niekoľkonásobne nižšiu. Západné Slovensko len niečo viac ako tretinovú, východná časť zhruba štvrtinovú.
Stredné Slovensko je niekde medzi tým. Treba dodať, že európski štatisti sledujú na starom kontinente niekoľko vrstiev regionálnych štruktúr, ktoré nie sú vždy totožné s platným územným rozdelením tej-ktorej krajiny. Dochádzajúci pracovníci Pri pozornejšom pohľade na metodiku výpočtu regionálneho HDP možno spozorovať aj skreslenia. Hlavným faktorom nadhodnotenia produktu metropolitných regiónov, a teda aj Bratislavy, sú prechodní pracovníci. Ide o zamestnancov a podnikateľov, ktorí síce v hlavnom meste vytvárajú hodnoty, ale nemajú v ňom registrovaný trvalý pobyt.
Upozorňuje na to samotný Eurostat, ktorý hovorí, že „čisté toky pracovníkov do niektorých regiónov nadhodnocujú produkciu na úroveň, ktorá by sa nemohla dosiahnuť iba za pomoci miestneho obyvateľstva“. Výsledkom je, že HDP prepočítaný na počet trvalých obyvateľov regiónov s čistým prílevom pracovníkov je nadhodnotený, a tých s čistým odlevom zasa podhodnotený.
Mieru dochádzania za prácou do hlavného mesta malo pomôcť zistiť vlaňajšie sčítanie obyvateľstva, ale pre vysoký stupeň jeho bojkotovania najmä v Bratislave nebudú počty prechodného obyvateľstva úplne spoľahlivé. Možno si však pozrieť oficiálny počet trvalého obyvateľstva Bratislavského kraja vo veku od 20 do 60 rokov (390-tisíc), z ktorého je zamestnaných okolo 70 percent osôb, a počet pracujúcich v Bratislavskom kraji (444-tisíc). Pri porovnaní týchto dvoch čísel možno konštatovať, že nadhodnotenie HDP na obyvateľa môže dosahovať až niekoľko desiatok percent.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
