Neskôr externe radil Slovenskej aj Českej pošte. Hoci vyštudoval elektrotechniku a automatizáciu na Slovenskej technickej univerzite, zo začiatku ho to ťahalo najmä k informatike vo finančnom sektore. Neskôr ešte vyštudoval právo: „Neplánujem byť právnikom, ale pokladám to za súčasť základného prehľadu,“ komentuje.
Profily nominovaných sme uverejňovali postupne od 20. augusta. Hlasovanie v 11. ročníku ankety bolo spustené 21. októbra a skončí sa 4. novembra. Víťaza vyhlásime 10. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2015.
Rozhodnite o Manažérovi roka 2015 - hlasovanie je spustené
Keď sa v roku 2004 začal venovať poradenstvu, zameriaval sa predovšetkým na optimalizáciu procesov – teda oblasť, v ktorej štátne firmy notoricky krívajú. Keď v roku 2012 vyhral ako jeden zo siedmich uchádzačov konkurz na riaditeľa Slovenskej pošty, firma mala za sebou stúpajúcu stratu a pokles výnosov jej základných služieb. Aj ziskové oblasti, napríklad prepravu balíkov, jej preberala konkurencia.
T. Drucker tvrdí, že jeho predchodcovia ani nemali veľa času pustiť sa do zmien, pretože boli vo funkciách len veľmi krátko. Keďže nebol človekom zvnútra pošty, cítil „určitý hendikep, predsa len musíte dorovnať svoje znalosti, pochopiť procesy, ako firma funguje“. Kariérna skúsenosť externého poradcu pôšt sa mu preto zišla.
Klesajúce výnosy
Od začiatku vedel, že nechce ísť cestou prepúšťania a redukcie siete. „Bol to ťažký, ale ojedinelý projekt,“ vysvetľuje motiváciu, prečo sa chcel pustiť do premeny firmy so 14-tisíc zamestnancami. Slovenská pošta je jedným z najväčších zamestnávateľov v republike. Cieľom bolo, aby si bola firma schopná na seba zarobiť.
„Podobne ako v súkromných firmách je manažér takpovediac prepožičaný, nehospodári s vlastným majetkom. Mal by sa preto k nemu správať čo najzodpovednejšie,“ dodáva. Najväčšou výhodou pošty bola podľa neho sieť a zastúpenie v každom kúte Slovenska. Na tom postavil aj svoju stratégiu.
Nastúpil koncom mája 2012, v tomto roku sa mu podarilo skresať plánovanú takmer deväťmiliónovú stratu na necelé tri milióny eur. V nasledujúcich rokoch – napriek postupujúcemu poklesu výnosov z listovej služby a iných základných poštových operácií – sa už pošta prehupla do štvor- až päťmiliónového zisku.
Spolu s ním stúpali iné ako základné výnosy: napríklad z predaja bankových produktov má pošta ročne vyše 17 miliónov eur. A postupne stúpa jej podiel na balíkových službách. Pred tromi rokmi nedosahoval ani pätinu trhu, momentálne je to už tretina.
Musí to mať zmysel
Priestor na zisk zapracúva T. Drucker do každej zmluvy. Pri aktuálnej spolupráci so štvrtým mobilným operátorom pri prepočtoch ročných fixných nákladov má v každej položke okrem krytia prevádzkových a mzdových nákladov pošty aj desaťpercentnú maržu pre firmu. Dohoda so Swanom by vôbec mohla byť príkladom pre iné štátom vlastnené firmy.
Pošta má podiel na výnosoch operátora, aj keď nie je jeho akcionárom. Tým sa môže stať za vopred dohodnutých podmienok, ale len ak sa firme bude dariť. A v zmluve nie sú žiadne obmedzujúce výpovedné lehoty či podmienky exkluzivity. Slovenská pošta tak naďalej môže predávať napríklad karty s kreditom pre iných operátorov.
Hoci sa do externej spolupráce púšťa spoločnosť hlavne s cieľom udržania siete, predaj nepoštových produktov nie je povinný. Zamestnanci sa doň môžu prihlásiť dobrovoľne, potom sú však už viazaní obchodnými plánmi. Záujem je vyšší než možnosť predaja. K dodatočným aktivitám sa hlási až 90 percent zamestnancov.
„Možno na začiatku nevieme, ako spolupráca nakoniec dopadne, ale keď sa raz do nej pustíme, tak robíme všetko pre to, aby to vyšlo,“ vysvetľuje svoj prístup k novým aktivitám pošty. Ak by nebol o zmysluplnosti každej spolupráce presvedčený, ťažko by na ňu motivoval rozsiahlu sieť zamestnancov.
Zdroj: Miro Nôta
Transparentnosť
Najpodstatnejším prvkom dohody so Swanom je však fakt, že o jej podmienkach hovorí úplne otvorene, nemá problém predložiť zmluvy ani spôsob výpočtu nákladov. To sa týka i zmlúv z minulosti. Nedávno v spolupráci s akcionárom Poštovej banky sprístupnili ich spoločnú zmluvu.
„Snažil som sa ich presvedčiť o tom, že to bude na prospech veci. Utajovanie mohlo byť normou, keď sa zmluva uzatvárala, ale časy sa zmenili,“ komentuje s tým, že si spoluprácu s Poštovou bankou nesmierne váži. Tým, že ide o banku so slovenskými majiteľmi, je napríklad veľmi flexibilná pri prispôsobovaní produktov požiadavkám pošty. Pri schvaľovaní zahraničnými akcionármi by bola taká spolupráca oveľa ťažšia.
Transparentnosť je motívom aj jeho najnovšej aktivity. Začína hovoriť o možnosti predaja časti pošty cez akciový trh. „To, čo robíme, by tak mohli ohodnotiť nezávislí analytici, to by firme dodalo významnú spätnú väzbu,“ vysvetľuje. Predaj inému vlastníkovi by podľa neho nebol dobrý nápad, Slovenská pošta je pre neho firmou, ktorá slúži verejnosti a tá by z jej dobrého hospodárenia mala mať aj úžitok.
Jeho úspechy si všimli aj vo svete: na najväčšej poštovej výstave Post Expo v roku 2013 patril medzi troch hlavných rečníkov na tému úlohy pošty v rýchlo sa meniacom prostredí.
Manažment očakávaní
T. Drucker nemá ani štyridsať rokov, zatiaľ však nepozná konkrétnu oblasť, ktorej by sa chcel venovať, až z pošty odíde. Na to sa zatiaľ nechystá. Postupujúcim vekom podľa neho potreba sebarealizácie klesá, od budúcej ponuky preto v prvom rade závisí, či ho bude niečím vzrušovať. Podľa šéfa pošty je pre kariéru nesmierne dôležitý „manažment očakávaní“ – prehnané a nerealistické očakávania môžu viesť k nespokojnosti a sklamaniu.
O konkrétnych oblastiach, v ktorých by chcel pôsobiť, preto nerád hovorí. Nesplneným snom preňho ostáva svet herectva, ktorý považuje za veľmi príťažlivý. Možnosť hrať úlohy a podrobne sa venovať zaujímavým rolám ho vždy priťahovala.
Tomáš Drucker (38)
Zdroj: Miro Nôta
Vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu, ale pritiahol ho IT biznis. Po osemročnej kariére v poradenskej firme Iquap, ktorej bol partnerom a neskôr predsedom predstavenstva, nastúpil ako šéf Slovenskej pošty v máji roku 2012. Výrazne rozšíril jej aktivity ako odpoveď na klesajúce výnosy z univerzálnej služby, na ktorú má pošta licenciu. Popri bankových či poistných produktoch alebo mobilných službách sa dá na pošte získať aj list vlastníctva či výpis z registra trestov. A to kdekoľvek na Slovensku.
Neprepúšťal, ale našiel ľuďom prácu
Ako sa odborári stavajú k vášmu postoju, že ak nechcete prepúšťať, musia sa zamestnanci venovať aj novým agendám?
Spolupráca s odborovými organizáciami je absolútne nevyhnutná, majú medzi zamestnancami veľmi silné zastúpenie. Vedia byť veľmi dobrými partnermi, ak si porozumieme v potrebách a cieľoch. Dokážu veľmi pomôcť v komunikácii so zamestnancami. Pravidelne každý rok podpisujeme so všetkými odborovými zväzmi memorandum o spolupráci, sú v nich všetky základné údaje o tom, čo chceme realizovať, aj koncepčné zmeny. Diskutujeme o tom, ide nám totiž o to, aby boli vnútorne presvedčení o správnosti nášho smerovania. Napokon, keď som prišiel, prvý podnet prišiel práve od odborárov: neprepúšťajme, nájdite nám prácu. Na nás bolo rozmeniť to na drobné tak, aby sa v tom zamestnanci našli a stotožnili sa s tým.
Nechceli ste namiesto toho radšej zmenšiť poštu úmerne k tomu, ako padá trh s listovými zásielkami?
Ten trh padá a bude padať, to sa neskončí zajtra alebo pozajtra. Máme určitú hranicu nákladov, ktoré potrebujeme pokryť, nech sa deje čokoľvek. Ak by sme zredukovali počet pobočiek, tak by museli doručovatelia chodiť zo vzdialenejších pobočiek. Takže nejaký náklad by sme zredukovali, ale vznikol by nový. Ak by sme pokračovali vo vtedajšom nastavení, keď sa malo prepúšťať tritisíc ľudí, možno by sme už dnes stáli pred situáciou, že by bolo treba prepúšťať znova. Takto sme boli schopní od roku 2013 dosahovať zisk, neprepúšťať a ešte sme aj dvíhali priemernú mzdu.
Partneri projektu:
 |
|
|
|
Official image partner:
