Tomáš Baťa si dával vysoké ciele, ale zisk necielil

Ktovie, čo by povedal geniálny podnikateľ, vizionár a ekonóm samorast Tomáš Baťa, keby sa ho niekto opýtal, čo bolo najväčším zlomom v jeho živote a podnikaní. Tých zlomov totiž zažil počas svojho síce nie dlhého, no o to dynamickejšieho života viac než dosť.

Píše o nich spisovateľ Jozef Banáš vo svojej najnovšej knihe s príznačným názvom Som Baťa, dokážem to!, ktorá vyšla koncom novembra vo vydavateľstve Ikar. „Bol z rodu Edisonovcov, Fordovcov, Teslovcov... najodvážnejších z odvážnych, najnadšenejších z nadšených, najveriacejších z veriacich, z rodu nevšedných mužov meniacich svet...“ píše autor knihy v jej doslove.

Bol v podstate národným hrdinom, ktorého jedni milovali, iní sa jeho vysokých nárokov báli, neschopní a leniví mu závideli a hádzali polená pod nohy. Vždy šiel na maximum, neznášal výhovorky, klamstvo, politikov a špekulantov. Vážil si prostého robotného človeka a chcel ho svojím spôsobom oslobodiť od ťažkej driny a zlepšiť mu život, chcel, aby boli jeho zamestnanci šťastní. Hoci aj na baťovský spôsob.

Každý môže byť podnikateľom

Najväčšiu zmenu T. Baťa uskutočnil, keď uviedol do praxe dlho pripravovanú a skutočne zásadnú revolúciu v organizácii práce a motivácii pracovať. Revolúciu, ktorá znamenala totálny zvrat vo všetkom, čo dovtedy ľudia v súvislosti so zarábaním peňazí na obživu poznali. Bolo to niečo celkom nové, neslýchané, neprebádané, nikde inde na svete s tým nikto nemal žiadne skúsenosti.

Mladý a úspešný podnikateľ však nerád prešľapoval na mieste, nikdy nechodil vo vychodených šľapajach. Vedel, čo chce, a robil všetko pre to, aby k svojmu cieľu vždy dokráčal.

Áno, riskoval veľa, ale vedieť zariskovať v správnej chvíli považoval odmlada za veľké osobnostné plus a kľúčových zamestnancov si vyberal aj podľa toho, ako sa tvárili, keď pri zdanlivo bezvýznamnom rozhovore akoby mimovoľne povedal niečo v súvislosti so slovom risk.